Možno to bolo naozaj tak...
V ten letný deň...
A vraveli mi: Po smiechu príde plač...
Neuverím,
nepresvedčia ma,
že to bol len záblesk ...
Ilúzia jednej myšlienky...
A ty si bol toho dôkazom!
Nie, nebolo to naše zlyhanie,
klamstvo ani faloš...
A teraz?
V očiach tisíc otázok,
splietli sa,
vyšli von,
vryli ďalšiu stopu...
A ja som ich zrazu pochopila!
Konečne!?
Zapísal si sa do mojich snov,
perám pošepol zopár fráz...
Uverila som..
Neľutujem...
Je krásny ten pocit,
spriaznenosť osamelých duší
priklincovaná o dno očakávania...
Predsudky so štipkou optimizmu
primiešané do našich životov...
A je to smiešne!?
Správať sa podľa pravidiel lásky..
Alebo čakať na zázrak v iný letný deň? Možno!?