„Dovidenia Láska!"
Bolo to krásne..
...a určite to neskončí
v tejto chvíli...
A zase to nie sme my....
Zatiaľ...
Ja som tu...
A ty tam...
V mysli sme spolu,
ale v skutočnosti každý sám...
A ostali nám aspoň spomienky...
Každý večer sa v nich prehrabnem,
ako keď prejdeš hrebeňom po vlasoch...
A nakoniec zašepkám:
„Dovidenia Láska!"
Veď aj to sa stáva...
Rozlúčka na pár minút,
rozdelenie na večnosť...
Už to zase nie sme my..
Len ja -
som ja...
No nie som žiadny anjel...
A ty -
si ty...
A možno nie si žiadny princ...
Aj tak je to teraz nepodstatné...
„Dovidenia Láska!"
No len na pár dní...
A v bozku pri vlaku pošepkám ti: „Láska, nezabudni!"