Tma a v nej ja-
ukrytá v hviezdnom prachu....
VIETOR sa zahral s myšlienkami,
teraz sú rozhádzané,
stratené,
skrehnuté a dolámané...
Nahádžem ich späť,
zabudnem na neporiadok,
vybavím dovolenku,
zahodím starosti a-
zrazu existuje toľko vecí...
KVAPKY pokušenia stekajú po tvári,
nastavia zrkadlo nevšednosti a-
navôkol nič,
len nekonečné ticho oddychu....
Prikryje ma topiacimi sa VLOČKAMI,
príjemne zamrazia,
zanechajú zopár stôp,
zmiznú,
aby mohli prísť ďalšie....
A v hlave posledná SLNEČNÁ myšlienka....
Dnes je úsmev už posledný hosť,
a na viečka pomaly padne malá LAVÍNA,
akýsi záver môjho nekonečného dňa....