Raz ti na to odpoviem...
Ospravedlním slová,
pokarhám pohľady
za to ich večné blúdenie...
No musím sa ti priznať!
Bolo to bláznivé...
Vymýšľať,
prekrúcať,
čakať...
No aj tak to stálo za všetky drobné...
Myslieť si,
že tým niečo zmeníme...
Po slovách sme prilievali,
po pohľadoch zohrievali,
po sekundách rátali...
Naše stretnutia...
A ty sa ma na to teraz pýtaš....
Nie je už neskoro?
Rozoberať,
trápiť sa,
obracať zo všetkých strán -
chyby..
Moje a tvoje...
Raz ti na to odpoviem...
Ospravedlním slová,
pokarhám pohľady
za to ich večné blúdenie...
No dovtedy sa budem tešiť
aj z toho mála,
čo mi po tebe zostalo -
a čakať na ďalšiu príležitosť,
ktorá bude mať na čele napísané:
„Pre teba...!"