Čosi sa zmenilo...
Otázky sa prestali točiť,
odpovede sa zasekli,
našli vhodnejší úkryt pred svetom...
A možno ide všetko ako má...
Hodina za hodinou...
Možno som sa zmenila len ja....
Samota opustila tmu,
zakorenila sa kdesi medzi mnou a oknom....
Čelo prilepené na pulzujúce sklo....
Klop, klop...jediný zvuk,
ktorý steká po priehľadnom väzení...
A množstvo ľudí pobehujúcich v realite....
Nezaujíma ma,
kde som ja....
Nechcem vedieť,
kam sa dostanem,
keď to všetko nechám tak....
Netúžim už snívať,
beztak to nemá zmysel....
Ty si sa stratil v spomienkach,
zapálené slová stratili čiernu farbu,
bola to posledná rozlúčka s tvojimi klamstvami.
Nebolo to až také zlé,
dalo sa to prežiť,
problémy sa dali zahrabať pod koberec,
dalo sa tešiť z každého dňa.
Čosi sa zmenilo.....
Niečo ma objalo,
pomaly kolísalo vo svojom náručí,
učičíkalo túžby,
zničilo pretvárku a ....
Zahodila som všetko,
len aby som sa dozvedela pravdu....
Teraz som tu a sama!
