Nikdy to nebolo ľahšie,
dať zbohom včerajšku...
Skúšali sme pozliepať všetko...
Nedalo sa...
Črepy nášho poznania,
záhadne miznúci čas....
Všetko skončilo na dne...
Zahrabané pod spomienkami,
ukryté....
Rozhodli sme sa spoločne,
poznačení rozchodmi a návratmi...
V slovách hľadáme šifry,
v pohľadoch minulosť....
Bolo to NAŠE rozhodnutie!
Prilepilo sa nám o pery,
vypúšťalo sklamanie za sklamaním.
Sme v tom dvaja...
Neverní sľubom, dotykom a budúcnosti.
Nikdy to nebolo ľahšie,
dať zbohom včerajšku...
A potom sa rozpúta vojna myšlienok...
Tie známe vety, hudba, ľudia....
Spoločné miesta zapadli snehom,
zamrzli pod prívalom nášho chladu...
A teraz už len čakáme,
kým ich niekto rozmrazí,
obsadí náš úkryt,
použije naše slová...
Nikdy to nebolo ľahšie,
dať zbohom včerajšku...
A vedieť,
že zajtra to bude lepšie,
a ty sa objavíš vo dverách...
A bude tu zázračné zistenie,
že to bol....
Sen....
