...a tak mi to vravíš...
Priznávaš sa...
Hriešnik medzi pochybnosťami...
Obkľúčili ťa,
nedali dýchať snom...
Musel si...
A mám to čierne na bielom...
Spoveď...
Bol to tvoj únik z väzenia,
z prehrešku jednej noci..
A teraz na rukách nosím
tvoje slová...
Bremeno priznania..
V hlave jediná otázka..
Previnilé pohľady,
očakávanie rozhrešenia...
A ja mám byť sudcom?
Natiahnem na špagát všetky naše rozhovory,
zatiahnem slučku tým dnešným..
Nebude to však koniec...
Naopak...
Iba ďalší zo začiatkov..
Raz si mi napísal jednoduché vyznanie...
...lebo je taká,
aká je....
A možno preto,
že som taká,
aká som:
Tak Ti dávam rozhrešenie,
nech Ti je odpustené..
Amen!