Unudené tiene sa opierajú o zem...
Slzy na tvojej tvári do nej vrývajú
ďalšie poslostvo - prehry...
Zmarené ilúzie sa preháňajú
korunami nemých svedkov...
Vykrikujú do sveta útržky zo sebavedomia,
ktoré ktosi vypustil z továrne ľudskej mysle...
Kroky sa zabárajú čoraz hlbšie,
zanechávajú za sebou hnev,
rozčarovanie z prehreškov,
ktoré sa nestali!
Tu už nepomôže ani aspirín
dopadajúci na hlavu,
nezmyje ten pocit bezmocnosti,
ktorý nebubnuje na ústup.
Dosť už bolo ľútosti,
sklamania z jedného všedného dňa...
Nestojí to ani za halier,
opustiť samého seba,
nechať sa dohrýzť výčitkami,
ktoré nezmenia svet -
a už vôbec nie teba...
Úsmevy na perách,
V očiach záblesky víťazstva,
hoci ti nepatrí....
Najväčia výhra
sa neskrýva v jednom dni...
Unudené tiene sa opierajú o zem...
Slzy na tvojej tvári do nej vrývajúďalšie posolstvo...
