Všetko to bolo v káve..
Štrngot lyžičky o steny šálky,
niečo ako tvoje kľúče vo dverách.
Vôňa domova,
že vraj aróma zblíženia...
A možno len tvoja voda po holení!
Naozaj neviem!
Dve lyžičky cukru,
bozky ukryté v kryštálikoch...
Popáli na jazyku,
ako slová,
ktoré ti chcem povedať.
Sladkohorká chuť,
po kvapkách sa skĺzne -
ako priznanie..
A je to krásne!
Držať v rukách šálku,
hreje tak -
ako tvoje dlane...
Sledujem svoju závislosť,
príznaky lásky ukrytej
v hnedom nápoji.
A bolo to v káve,
náš začiatok,
v zrnkách pokračovania
a na dne spoločný osud.
A to je vlastne všetko,
čo som ti chcela povedať...
Viem...
Stali sa z nás dvaja závislí ľudia..
Ja od teba!
Ty odo mňa!
A my...
Od kávy!