Odbili nás,
okradli o posledné šance.
Už niet úniku.
Prerátali sme sa.
Nevadí!
Skúšali sme to zdokonaliť...
No prekukli naše myšlienky,
spalili ich do tla a nás nechali uväzniť.
Už nevládzem hovoriť,
kričať o život,
prehrýzť sa osudom,
pribiť hriechy iných o kríž,
zmilovať sa nad svojou dušou či....
zjesť kúsok bielej čokolády.
Bez výstrahy zo mňa vycucali posledné ilúzie.
Raz si mi ich daroval,
teraz ťa tu už niet.
Som sama aj s pískaním v ušiach.
Nechal si ma medzi štyrmi stenami.
A oni?
Pozorujú myseľ ženy....
To ty si tým zradcom v dobrom aj zlom,
spoluvinník...
Mozog je otupený,
ktosi ho tresol práškom...
Vyzeral ako ten do pečiva....
Smiešne!
Som sama.....
A ty?
Si môj žalárnik v blázinci s názvom:
Život!