Deň sa ako tak pomaly rozbieha a na rad prichádzajú opäť tie známe povinnosti. Riad, umyť dlážku v kuchyni, upiecť bratovi koláč.... Všetko, čo vám občas tak lezie hore krkom. Akoby aspoň tieto povinnosti nemohli na chvíľu zaliezť kdesi do kúta a dať pokoj človeku, ktorý si túži vyložiť nohy na stôl, v pokoji zjesť slané arašidy, zapíjať ich kofolou a schytiť ovládač od televízora do ruky.... A možno by stačilo otvoriť knihu na stránke 152, ktorú ste videli naposledy pred týždňom....
Nič také sa však nestane. Domáce povinnosti sa budú aj naďalej vyškierať. Ak sa k tomu pridružia aj povinnosti školopovinného dieťaťa, pohroma je na svete. Z televízora sa neozve: „Vitajte pri sledovaní....!“ z úst známej moderátorky, ba dokonca neotvoríte ani tú knihu, ktorá sa lenivo pretŕča na nočnom stolíku. Práve naopak, bude to škrekot desaťročného dieťaťa, ktoré vás stiahne opäť do víru reality. A je po nedeľňajšej pohode, ktorá vás ani riadne nestihla objať.
Pri týchto myšlienkach sa na mojej tvári objaví len jemný úsmev. Áno, moje oči zablúdili na kúsok novinového papiera, z ktorého mi kývajú skvelé dovolenkové ceny. Jediná možnosť ako aspoň myšlienkami na chvíľu odletieť niekam, kde by mi bolo jedno, že sa práve začala nedeľa a s ňou kopec ďalších povinností.
