Nepoznámpresný postup správneho „ulievania sa", no jedno viem, nie vždy sa tooplatí. Prečo? Uvediem príklad: Mám spolužiačku, ktorá sa v živote-teda aspoň do včerajška- „neuliala". Jej rozhodnutie odísť z posledných dvoch hodín bolo spontánne. Zbalila si veci, prehodila tašku cez plece a rozhodným krokom vyšla z triedy. Myslím,že by v živote nepovedala, že ju postretne toľké nešťastie...
Jejodhodlanie kleslo na bod mrazu hneď, ako stretla profesorku, s ktoroumala mať hodinu, no jej nešťastiu nebolo koniec ani potom. Pozdravilasa, zaželala krásne sviatky a pomaličky odchádzala. Jej zrak však padolna triednu profesorku, ktorá išla oproti nej.
Varovný hlas jej hovoril,že to nebude mať dobrý koniec. Nezastala. Kráčala svojmu osudu vpred.Triednej pohľad spočinul na nej, že vraj to cítila. Pozdravila sa ačakala na neblahé následky. Nedostavili sa. Triednaodzdravila a spolužiačka pokračovala v ceste.Tomu sa hovorí šťastie,ktovie, čo ju však čaká po návrate z prázdnin.
Nuž, zásada číslo jeden: Neriskujte!
Zásada číslo dva: Ak sa aj rozhodnete riskovať, nezastavujte!
Zásada číslo tri: Ak aj zastanete, tvárte sa presvedčivo!
Zásada číslo štyri: Ak sa rozhodnete riskovať, zastavíte, tvárite sa presvedčivo a prejde vám to, tak si to užite.... :0)
Týmito radami sa však v žiadnom prípade neriaďte, nie sú dostatočne odskúšané!!!
Príklad je vymyslený, nič z toho, čo ste čítali sa nezakladá na pravde:0)
