Ak sa niekedy vyberiete do Zuberca - sympatickej dedinky neďaleko od Liptovského Mikuláša - určite si nenechajte ujsť príležitosť pozrieť si Brestovskú jaskyňu. Nachádza sa v Zubereckej doline vo výške 867 m n. m. a vedie k nej prekrásna pohodlná cestička rozprávkovým lesom. Od jaskyne to už máte len na skok do Múzea oravskej dediny, kde uvidíte, ako žili naši predkovia. Môžete tak spojiť adrenalínový zážitok s nádychom kultúry.
Najfascinujúcejšie na Brestovskej jaskyni je, že vznikla v druhohorách činnosťou vodných tokov. Odvtedy sa neustále mení a postupne vydáva svoje tajomstvá profesionálnym potápačom, ktorí v nej bádajú a dostali sa až do jej útrob za sifónmi. Na prvý pohľad sa môže zdať, že Brestovská jaskyňa patrí medzi tie menej známe, no nenechajte sa zmiasť. V sezóne sú jednotlivé vstupy vybookované na pár mesiacov vopred. Z bezpečnostných dôvodov do jaskyne môže vojsť maximálne skupina pätnástich ľudí so sprievodcom. My s priateľom sme v tomto mali kus šťastia, že sme sa sem vybrali mimo hlavnej sezóny a dočkali sme sa privátnej prehliadky len pre nás dvoch.
Sprievodca Bestovskou jaskyňou zrejme netušil, že mu prídu klienti, no nenechal na seba dlho čakať. Operatívne prifrčal na svojom autíčku a do jaskyne sme vstupovali presne podľa harmonogramu vstupov. Veľmi príjemne nás prekvapil jeho profesionálny prístup a zanietenie pre to, čo robí. Aká príjemná vítaná zmena oproti nadurdenej recepčnej z penziónu, o ktorej je môj predchádzajúci blog! Kým sme sa cestou po jaskyni skláňali, drepovali a robili čudné pohyby, aby sme prešli úzkymi, strmými a miestami klzkými priestormi, v duchu sme vzdávali vďaku predajcovi vstupeniek, ktorý nám odporučil, aby sme sa príliš nenaobliekali, lebo hoci sa v lete teplota v jaskyni pohybuje len okolo 5 stupňov Celzia, pri prekonávaní dvesto štyridsiatich schodov sa človek poriadne zahreje.
Vedeli ste, že Brestovská jaskyňa nemá osvetlenie? My nie a riadne nás to prekvapilo. Celú cestu sme si museli svietiť čelovkami a mať na hlave helmy, ktoré nám rozdal sprievodca. Ten sa po jaskyni pohyboval s takou ľahkosťou a sebavedomím, že sme ho tajne obdivovali. Pripomínal nám čierneho pantera, keď mrštne, ostražito a elegantne beží džungľou za tmy. Ochotne a priateľsky odpovedal na všetky naše zvedavé otázky a dokonca sa zaujímal, odkiaľ prichádzame a aké povolanie vykonávame. Najväčšie prekvapenie zo všetkých nás čakalo na konci sprístupnenej časti jaskyne.
Skôr ako sme sa vydali na cestu späť, sprievodca nás vyzval, aby sme zhasli čelovky a užili si terapiu tmou. Žartoval, že on nás tu teda už nechá a poberie sa k východu. Smiali sme sa, no v tej absolútnej tme a vlhkosti nám veru tuhla v žilách krv. Cestou späť sme opäť museli prejsť klzkými schodami a uvažovať nad každým jedným krokom. Boli sme preštastní, keď sme po päťdesiatich minútach v tme vyšli na svetlo.
Tak nám teda Brestovská jaskyňa vydala niekoľko svojich tajomstiev. Skúste tam ísť a uvidíte, aké tajomstvá vydá vám. Verte, že z nej si každý návštevník odnesie svoj vlastný zážitkový suvenír.
