Vidím davové šialenstvo naháňania kilometrov a osobných rekordov. Prepíname svoje telá k rýchlemu monotónnemu pohybu bez hlbšieho zmyslu.
Niekto povedal, že je to zdravé a že sa tým dá vyformovať telo či schudnúť. Tak hurá, poďme to robiť húfne všetci. Kto sa najviac prekoná a vyžmýka zo seba najmaximálnejšie maximum úsilia, tomu patrí rešpekt a úcta. Tip top značkové oblečenie, rozhovory o výkonoch a predbiehanie sa kto toho viac vydržal, zdravšie jedol, kto sa lepšie umiestnil alebo absolvoval viac pretekov a potom už len útrpné komunikačné prázdno a trpiteľské výrazy na tvári až po dobehnutie do cieľa.
Cválame ako také dostihové kone, ktoré nevidia napravo ani naľavo. Uniká im dianie v okolitom svete, lebo majú klapky na očiach. Bezmyšlienkovite sa vypíname k poklusu a naše telo je v štádiu alarmu, lebo mu vysielame signál, že sme v ohrození. Z akého iného dôvodu by sme ho inak nútili k pohybu rýchlejšiemu ako chôdza?
Uvoľňujú sa substancie stresu. A to si myslíme, že ako stres behom úžasne odbúrame. Iba ak by platilo, že klin sa klinom vybíja. Podľa môjho názoru sa nám hladina stresu pri behu v konečnom dôsledku ešte viac zvyšuje. Na chvíľu možno nadobudneme pocit úľavy (mám to na sebe odskúšané a môžem to potvrdiť), no po "opadnutí" prvotných endorfínov prichádza tvrdý pád na dno a vytriezvenie do reality. Nie je menej vyčerpávajúce ušetriť telo takýchto prudkých výkyvov?
Stres prudko klesne a stúpne. Vzniká nerovnováha, ktorá produkuje ďalší stres. V našej mysli vznikajú bludné presvedčenia, že veď konečne žijeme zdravo, aktívne, plnohodnotne, lebo treba sa hýbať a športovať.
Áno, pohyb človek k životu potrebuje. Je ale rozdiel medzi "umelým" neprirodzeným pohybom a pohybom v prirodzenej forme. Ktoré druhy pohybov sú teda nášmu telu prirodzené? Tie najjednoduchšie, ako je napríklad chôdza, prechádzky so psom, prípadne ľahká turistika, upratovanie, varenie, plávanie, ale aj milovanie s partnerom. Zaraďme tieto pohybové činnosti počas dňa a nič ďalšie naše telo nebude potrebovať. Skoncujme s nadmerným zbytočným pohybom, ktorý je zabíjaním času a márnením nášho ľudského potenciálu. Rozviňme svoje silné stránky v činnostiach, ktoré nás približujú k iným ľuďom, ako je napríklad osobné stretnutie. Odvážme sa tráviť náš čas aj v spoločnosti nášho vnútra, lebo jedine to, že prebývame vo svojej pravej podstate, nám môže priniesť šťastný a vyrovnaný život.
