Sme presýtení trendom štíhlosti a zápasíme s narastajúcou obezitou. Krutý kontrast všedného dňa. Naši vládni činitelia sa pravidelne kvalifikujú na súťaž notorických prevracačov kabátov a umiestňujú sa na popredných priečkach pomyselného rebríčka. Ovládajú bojové umenie narábania ostrým jazykom ako mačetou. Kto sa chce dostať do povedomia, musí mať ostré lakte. Musí sa odlíšiť, šokovať. Tí, ktorí majú mierumilovnú povahu a umiernenú rétoriku, sa ďaleko nedostanú, lebo sú prevalcovaní.
Šoková terapia je to, čo zažívame zo súčasného špoločensko-politického diania. Stačí len otvoriť časopis alebo vyjsť na ulicu a narazíme na ženu s vzhľadom živej mŕtvoly. O pár metrov ďalej nás pre zmenu upúta pohľad na ľudí všetkých možných vekových skupín, ktorých len na základe vizuálnych kritérií spoľahlivo zaradíme do pásma obezity, či dokonca morbídnej obezity.
Možno to znie ako paradox, ale prílišná štíhlosť a vyumelkovanosť proporcií má s obezitou súvis. Dlhodobé hladovanie, či už úplné alebo čiastočné, vedie k spomaleniu metabolizmu a tým aj k priberaniu a k jojo efektu. Keď sa ženám natískajú vzory syntetických krások, väčšina len upadá do nenávisti k vlastnému telu. Sebanenávisť je vlastnou sestrou depresie a kde vládne depresia, tam sa vytvára priestor pre nezdravé stravovacie návyky. Niektorí ľudia zas majú rebelskú povahu a keď im niekto (médiá, rodinní príslušníci či dokonca aj niektorí lekári) podsúvajú štíhlosť, just sa rozhodnú ísť opačným smerom. Chcú sa obaliť tukom, aby ukázali, že im na takých povrchných veciach, ako je napríklad atraktívny vzhľad, nezáleží, alebo sa podvedome chránia pred paľbou kritikov, ktorí si pri pohľade na nich idú jazyk vylámať, čo im tak "dávajú do tela". A obéznych nešťastných ľudí pribúda. Núkajú sa okamžité riešenia v podobe "zaručených diét", s ktorými "bez námahy schudnete 3 kg za 3 dni." Mne to smrdí habaďúrou, vám nie?
Dáme si diétku, veď však čoby nie? Chceme zhodiť nejaké to sadielko, však? No tak to teda pŕ. Chyba lávky. Síce pár kíl stratíme, ale len čo sa vrátime k pôvodnému stravovaciemu módu, sú späť a ešte "darček" navyše v podobe extra ďalších. Unavené, hladom zostresované telo totiž pomalšie páli kalórie a urobí si aj ďalšiu rezervu. Keby nám zase "zašibkalo" a chceli by sme "dať dole pár kíl z brucha". Takže hladujeme a vankúš okolo pupka rastie? A nám sa zvyšuje adrenalín, lebo však si toľko odopierame! Alebo aj kilá idú dole a my sme stále nespokojní. A diétny priemysel so všetkými tými umelými náhradami jedla sa nabaľuje ďalej. Nemáme dno. V jedení, ani v chudnutí. Chýba nám pokora. A to je cesta do pekla.
Okolo zaručených diét sa vždy točili veľké peniaze. Držať diétu sa stalo vecou prestíže a znakom, že nám záleží na našom zdraví. Každého určite mimoriadne zaujíma, akú diétu ktorá celebrita práve drží, lebo však treba sa inšpirovať príkladmi dobrej praxe. Preto o tom niektoré médiá s radosťou píšu a my im to nenásytne baštíme ako hladná rybka udicu s navijakom. Mnohí sa mýlia, keď si myslia, že držať diétu je cieľ. Nie je. Cieľ je nemusieť ju držať. Nemám pritom na mysli eliminačnú diétu zo zdravotných dôvodov, ale rôzne tie super účinné hladovačky propagované médiami.
Je jasné, že takéto znečistené ovzdušie praje vzniku kognitívnych omylov, že schudnutie na vysnívanú váhu alebo už v poradí x-tá plastická operácia nám zaručia spokojnosť a zrušia všetky naše problémy. Vyumelkované ženy však nie sú šťastné. Škoda, že si naše mladé dievčatá, ktoré zápasia s anorexiou alebo inými poruchami príjmu potravy, túto skutočnosť neuvedomujú. Nevidia, aký je úsmev umelých krások neprirodzený a že keby mohli, najradšej by sa na svet mračili ako sto čertov. Však niet div, keď ledva stoja na nohách, aby sa len, preboha, vtesnali do tých šatočiek, ktoré navrhol pán XY! Hlavne, nech sa vmestia do konfekčnej veľkosti XS. Čo viac predsa chcieť? Lebo však predsa XS rozmery sú najobľúbenejšie, najatraktívnejšie a najkrajšie! Čím chudšia, tým krajšia. Alebo žeby ani nie?
Keď som kedysi prepadla trendu štíhlosti, naivne som sa nazdávala, že byť superštíhla mi zaručí, že mi muži budú padať k nohám ako našej talentovanej strelkyni v športovej disciplíne skeet asfaltové holuby. Myslela som si, že "ideálna váha" mi prinesie rešpekt a priazeň okolia a úspech v športe. Houby-houby, zlatá rybka! Nevládala som, bežala pomaly ako korytnačka pred zaspatím a každú chvíľu mala pocit, že omdliem. Všetci sa mi vyhýbali. Veru pochybujem, že by sa našiel nejaký "princ", ktorý by sa zaľúbil do mojej extrémnej štíhlosti, vzal ma do náručia a odniesol ma do svojho hradu, kde by sa o mňa postaral. Ktokoľvek so zdravou sebaúctou totiž pri náznaku problémov so stravovaním uteká ozlomkrky, či ide o anorexiu alebo o nezdravé stravovacie návyky vedúce k obezite. A tak sú ľudia s extrémnymi stravovacími návykmi odsúdení na život v osamotení, nepochopení, ak nie priamo zosmiešňovaní či odmietaní.
Kráse extrémy nesvedčia. Vy ste si nevšimli, že každú chvíľu je "in" niečo iné, ale "zlatá stredná cesta" je to, k čomu všetci smerujeme? Možno si to neuvedomujeme, no jedine tá nám prinesie skutočnú spokojnosť. Spokojnosť, lebo nebudeme riešiť BMI, zabudneme na všetky sofistikované výpočty, ukazovatele a diéty. Získame kritický náhlaď na médiá, ktoré nám často dávajú mylný obraz o tom, čo je estetické. Six pack na bruchu? Uhm, možno, ale za bránami posilky už ani nie. Vyretušovaná tvár, nulová celulitída a vrásky? Áno, na sociálnych sieťach určite. Vďaka photoshopu alebo iným programom na vylepšenie fotografií môžem aj ja zo seba zvečera do rána urobiť filmstar a to ani nemusím zdvihnúť zadok a pohnúť sa.
Cesta každého z nás k zdravému vzhľadu a stravovacím návykom je individuálna tak, ako je individuálna naša osobná história. Ak by sme povolali do nášho života pokoru a dokázali si zachovať zdravý rozum, ktorý predostreté informácie neprijíma nekriticky, existovalo by sa nám ľahšie nielen v spoločnosti, ale aj v našej vlastnej hlave a tele.
