Cielene hyperštíhle telá, modelky, organizmy pozmenené príliš častým trávením času športom postrádajú úprimný úsmev.
To, čo sa im premieta na tvár, je iba prázdna kontrakcia svalov, naučená póza, aby pôsobili sebavedomo a šťastne.
My, "smrteľníci obyčajní" im veríme, "baštíme" im tú ich dokonalosť, ba aj túžime byť ako oni.
Mnohí sa trápime, ak nie sme.
Čo reprezentujú poznámky týkajúce sa hmotnosti alebo postavy?
Je to craving po kontrole iných ľudí, po pozornosti, je to infikovanie neprirodzeného perfekcionizmu postavy.
Odporúčania fitness trénerov zväčša lákajú peniaze z peňaženky von pod zásterkou telesného a duševného blahobytu netrénovanej osoby.
Poďme sa vzbúriť!
Uvoľníme zväzujúce okovy modelingu a fitness priemyslu!
Odvážme sa byť ľuďmi s "nedokonalosťami" postavy a zahoďme robotickú vyšportovanosť telesných schránok, ktorú propagujú médiá!
Pomaly sa podobáme figurínam stojacim vo výkladoch.
Telesná rozmanitosť sa stráca, mizne turbulentnosť medziľudského fungovania.
Tak, ako sú ploché naše brušká, "zoštíhľujú" sa nie len naše emócie ale aj ich prejavy.
Objavuje sa dilema.
Čo je dôležitejšie? Tráviť čas s blízkymi v atmosfére pohody alebo sa zapodievať zveľaďovaním tela?
Tvrdo vybojovaná krása postavy každým okamihom cvičebnej nečinnosti chradne a do myslí sa vkráda panika z ochabnutia vypracovaného svalstva, zo získania "nadbytočných" kíl či z usádzania tuku v inkriminovaných partiách.
Pri každom jedle hamletovská otázka. Konzumovať podľa momentálnych chuťových preferencií alebo nasledovať odporúčania dietológov?
Skúsme sa zamyslieť.
Prečo si ceníme iba to, čo sa nám na prvý pohľad zdá estetické a odmietame prijať, čo sa javí byť "nepekným?"
Poďme "objať" aj to "nedokonalé", lebo to je jediná cesta k celoživotnej spokojnosti a šťastiu.
