Milé moje telo,
slúžiš mi už viac ako tridsať rokov a mnohé si si odo mňa vytrpelo.
Diéty, chudnutie, príkaz k športu až do úplného vyčerpania.
Chcela som, by si podľa perfekcionistických predstáv mojich vyzeralo.
Ale ty si žiješ svoj život nezávisle od mojich preferencií.
Desí ma to a hnevá.
Chcem mať kontrolu nad tvojimi krivkami.
Verím, že tí, ktorí štíhlejšiu ma chcú mať, majú pravdu a chybná som ja.
Chyba v programe výroby, metabolizmus vekom spomalil.
Zavolám ajťákov, nech napravia ten omyl, chybný kód, by oblečenie nejavilo sa mi také málo priestranné.
Dietologička vyčaruje jedálniček.
V mysli uhniezdil sa zákaz sladkostí a bielej múky.
Provokácia nedostatkom ženských konfekčných veľkostí zastiera zrak.
Aké neľahké je mať rád.
Odhoďme klišé.
Podujmime sa na vysokú školu hľadania pozitív v naoko nepriaznivom stave.
Čo tak povedať svojmu telu, že si mi drahé.
Ďakujem, že si stále so mnou, že vytváraš ochranu pre veľkosť ducha, ktorý vo mne drieme.
Nikdy si ma neopustilo, aj keď veľakrát som k tebe nepristupovala práve najláskavejšie.
Stále sa so mnou rozprávaš. Úzkosťou, bolesťou, šteklením eufórie. Sme dve bytosti zavreté v paralelných svetoch. Ty ku mne prevrávaš. A ja? Často ti nadávam.
Ďakujem, že v tebe koluje život, že môžem vnímať, prežívať, tvoriť.
Som vďačná aj za tie bolesti, ktoré za mnou tiahnu ako verné psy.
Milujem svoju myseľ. Je priezračným kaštieľom postaveným na krehkých základoch.
Ten úchvatný svet neznáma, ktorý je pretkaný múdrosťou života.
Padla hmla. Nie, každý mi nie je naklonený. Zabolí výčitka.
A prečo? Aj tak vypovedá len o tom, že osoba, ktorá ju vyriekla, je sama v diskomforte. Nemá nič spoločné s mojou hodnotou. Len dielo náhody. Nič iné.
Nemôžem a nechcem všetkým vyhovieť. A tak ani ty, telo moje drahé.
Buď slobodné a šťastné, nech ťa láska naplní až po okraj.
