Milé moje štíhle telo,
prečo si na mňa zanevrelo, celkom ma opustilo?
Poslušnosť mi odmietlo, priberať začalo?
Len rastiem a kysnem ako cesto na teplej peci.
Tesné v šatníku sú mnohé veci.
Z údivu nevychádzam,
veď sladké, múčne ani mastné do úst nedám!
Nespoznávam sa.
Nádejala som sa, že aspoň budem podávať športové výkony. Dlho behať. Polmaratón a potom maratón.
Denne som trénovala, išla na doraz.
Teraz? Bolesť krutá pri každom kroku trápi ako neľútostný mráz.
Tŕpne celé telo, bolestivé kŕče mnou prechádzajú ako staršie dámy na korze.
Sladkosti žiadne, žiadny chlieb, len bielkoviny a zelenina, no s pribúdajúcim účinkom.
Vo svojom tele vlastnom som bezdomovcom.
Ani striedmo jesť a viac sa hýbať nestačí!
Odraz v zrkadle nejak sa mi neráči.
Nefunguje nič.
A tak zabudnúť sa snažím na ten gýč.
Štíhla športovkyňa, atraktívny priateľ, dovolenka, pes.
V očiach usadil sa des.
Des z cifry na váhe.
Hnev vnútrom mojím vrie.
Z reklám i na uliciach sa privrávajú ženy-modelky a mňa ťaží rozmer moletky.
Moletka v rodine štíhlych stratená mohutné hľadá mužné ramená.
Ale len bolesť je jej súdená.
