Nezvyknem kupovať nábytok cez internet. Kvalita je neistá, obrázok sa od reality nezriedka výrazne líši. Najradšej idem a konkrétnu vec, či už je to oblečenie alebo čokoľvek iné, si vyskúšam "na vlastnej koži" a omrknem na vlastné oči. Samozrejme, nie vždy mám na to čas a kapacitu.
Tieto Vianoce moja mama prišla s nápadom, že nám s manželom daruje kreslo. Z praktických dôvodov nám ho plánovala nechať doručiť prostredníctvom internetového obchodu.
"Už sme aj tak dávnejšie premýšľali, že by sa nám jedno kreslo zišlo" prikyvovala som uznanlivo. Akurát som si nevedela predstaviť, ako popri stresoch zo školy ešte nájdem kapacitu do nekonečna zvažovať rôznorodé možnosti internetových obchodov.
Kreslo, ktoré by mohlo vyhovieť našim (alebo skôr mojim, lebo na estetiku sa viac špecializujem ja) estetickým parametrom, sa však našlo celkom rýchlo.
"Hm, aj tá farba vyzerá dobre," vravela som manželovi. "Podľa tej fotografie by sa nám to mohlo hodiť aj ku kobercu. Okrem toho mám rada oranžovú farbu, lebo v interiéri pôsobí sviežo, ale nie dráždivo."
"Hlavne, že sa páči tebe," povedal diplomaticky môj muž. A bolo rozhodnuté.
Kreslo dorazilo skôr, ako bolo avizované. Podľa pôvodného plánu, ktorý komunikoval eshop, malo byť doručené až niekedy v priebehu januára. "Tým lepšie, že ho chcú doviezť už teraz. Aspoň to bude regulérny vianočný darček," mädlila som si ruky. Lenže to som ešte nevedela, aké budú opletačky.
Rátali sme s tým, že v deň doručenia z dodávky prevážajúcej zásielky vyskočia dvaja chlapi ako hory. Prerátali sme sa. Na naše prekvapenie sa odtiaľ vysúkal iba jeden jediný.
"To Vás poslali samého?" spýtal sa ho zdvorilo môj muž.
"Hej, som tu len ja," odvetil ten chlapisko.
"Tak to zjavne šetria na zamestnancoch. Pri takýchto veľkých zásielkach by mali posielať aspoň dvoch," poznamenal vecne môj manžel a keďže kuriér vyhlásil, že sme mali zaplatenú asistovanú vynášku, nemohol inak, ako sa mu s tým kreslom pustiť pomáhať.
Očakávali sme, že kreslo bez problémov naložíme do výťahu a vyvezieme na 5. poschodie. Opäť sme sa prerátali. Nevošlo sa tam, hoci ho kuriér s mojím mužom krútili do všetkých možných aj nemožných polôh. Bolo skrátka priveľké.
"Tieto socialistické výťahy v bytovkách sú fakt nanič," ponosoval sa kuriér. "Nič sa do nich nenapchá. A parkovanie tu máte tiež mizerné. Všetko plné. A cesty detto. Všetci sa pred Vianocami bláznia, to je neskutočné. Hektika všade a chaos..."
Nechali sme ho, nech sa vynadáva a bez slova prikyvovali. Keď sa vyrozprával, zobral kreslo a za manželovej výdatnej pomoci ho vytrepal po schodoch na to 5. poschodie. Tam od nás vypýtal 15 eur za tú vynášku (čo mu slúži ku cti, je, že nás na to, že je to spoplatnené a v akej výške, upozornil už dole) a lámal si spolu s nami hlavu nad tým, prečo je v objednávke uvedená manželská posteľ, keď ide o kreslo. Našťastie, všetky ostatné údaje sedeli, a tak sme nad tým len so smiechom mávli rukou.
Keď sme kreslo alias manželskú posteľ odbalili, čakalo nás ďalšie prekvapenie.
"Ale veď to je celkom iný odtieň oranžovej, ako som očakávala!" plesla som sa po čele. Podľa obrázku som si predstavila teplý, tlmený tón, no realita bola oveľa krikľavejšia. "Však táto farba sa nám do obývačky vôbec nehodí," frflala som. "Čo už, mám poučenie do budúcnosti. Už nikdy nekupovať nábytok cez internet, lebo obrázky sú vždy klamlivé, a za to, že človek kuriérovi pomôže vyteperiť objednávku nahor, si účtujú také poplatky, že by sa z toho nejednému zatočila hlava."
Zdroj obrázka: https://www.stor-it.com/blog/tips-on-moving-heavy-furniture/
