Neviem písať ani rozmýšľať o ničom inom ako o sebe. Som pre seba taká dôležitá. Chválim sa za výkon, tvrdo sa kritizujem.
Prečo tá sebastrednosť?
Je ľahšie sústrediť sa na seba ako na druhých.
V tom, čo sa týka vás, sa nemôžete len tak ľahko pomýliť.
Anorexia "učí" zameranosti na seba. Psychoterapia hlása príklon k individualite a dôležitosť vlastného úsudku. Doba je taká, že sledujem(e) svoje ciele.
Drastický nedostatok altruizmu. Česť výnimkám.
Ja ňou nie som.
Riešim seba. V centre všetkého som ja.
Existujem s ľuďmi, mám usporiadané a uspokojivé rodinné vzťahy. Niekedy mám pocit, že až nadpriemerne dobré. Nie som jedináčik, dokážem podať pomocnú ruku a byť empatická.
Mám toho v sebe tak veľa. Môj vnútorný život je extrémne bohatý. Potrebujem to ventilovať smerom von, pretože mám pocit, že to vnútorné ma požiera.
Nedokážem (alebo nechcem?) to však zaodieť do metafor a náznakov, a tak to vychádza v nezmenenej podobe bez transformácií do vyšších úrovní.
Som robot, ktorý mechanicky vykonáva to, čo mu velí myseľ. Som otrokom svojej vlastnej mysle.
Dá sa pred mysľou utiecť? Nie, len sa pokúsiť vzdorovať.
To je kľúč. Inak sa stanete otrokom, robotom.
Myseľ velí písať. Písanie je liek. A tak píšem.
