Láska je úchvatná energia. Keď sa ňou necháte dokonale spútať, vynesie vás do najneočakávanejších dimenzií radosti až eufórie.
Keď sa necháte viesť láskou, myslím opätovanou láskou, pocítite zázračnú neschopnosť šľapnúť vedľa. Pre človeka, ktorý zakúsil veľa nezdarov, to môže byť až iritujúce.
Zrazu sa toľko vecí darí...
Prečo zrazu všetko robím správne? Vedie ma láska, tak nechybím.
Láska dáva nechuť k depresii a sebaľútosti.
Kto sa z opätovanej lásky trápi nad nezmyselnosťou bytia?
Nie, veď všetko má jasné farby.
Kto z lásky uvažuje chmúrne?
Pesimista sa stáva idealistom.
Pravá láska naplní prázdnotu existencie až po okraj.
Prišla láska a najťažšie chmáry sa splašili ako tátoše a odcválali.
Ešte ich cítiť, no už strácajú moc.
Ľahučko šteklí pri srdci, v žilách koluje nádej.
Kto z lásky neurobí všetko pre lásku?
Zakúsi ohňostroj radosti.
Už nie je jeden sám, ale sú dvaja.
V myšlienkach neznie strach,
znie v nich
"Kto z lásky?"
