V posledných dňoch sa vo mne zdvihla vlna nevraživosti voči masmédiám, a preto som sa rozhodla, že nebudem ticho a napíšem blog o ich technikách manipulácie. Najprv by som však chcela vyjadriť svoj rešpekt a obdiv všetkým výnimkám, ktoré prinášajú objektívne spravodajstvo alebo cenné informácie. Tých sa tento môj blog netýka, lebo robia záslužnú prácu a nepropagujú reklamy manipulatívneho charakteru. Zameriam sa na dva okruhy tém, ktoré médiá zneužívajú, aby ohýbali realitu s cieľom obohatiť sa na naivite niektorých ľudí, až z nich spravia bezobsažné trosky neschopné autonómneho úsudku. Hovorím o podnetoch podprahového charakteru, ktoré väčšina nezainteresovaných na vedomej úrovni ani nezaregistruje, a konkrétne o skrytej propagácii alkoholu a chudnutia. V rovine podvedomia však tieto podnety vo forme reklám nebadane "robia svoju prácu" a vyberajú si daň, doslova a do písmena, na ľuďoch, ktorí im prepadnú. Tí sú najľahšie ovládateľnou skupinou príjemcov, keďže zdravý úsudok u nich vystriedala závislosť. V tomto sa opäť jasne prejavuje hyenizmus masmédií, keď sa obohacujú na naivite niekoho, kto nevie autonómne uvažovať a nechá si bez väčšej námahy vnútiť nejaký konkrétny produkt alebo názor, v tomto prípade alkohol alebo reštriktívne opatrenia v stravovaní s cieľom neprimerane schudnúť.
Nedávno som si išla nakúpiť v jednom nemenovanom obchodnom reťazci a od úľaku som najprv zdúpnela a následne takmer vrástla do zeme. Som človek, ktorý sa stavia voči alkoholu veľmi odmietavo a kriticky, lebo si uvedomujem, akú spúšť dokáže táto metla ľudstva vmiesť do domácností, kde možno aj vládol pôvodne pokoj, no jedného dňa sa prevalí, že jeden člen tajne popíja. Príbuzní si všimnú zmenu jeho správania, lebo začne byť neprimerane agresívny, zmení sa mu režim spánku a celé dni trávi v posteli, upadne do depresie, stratí záujem o dianie okolo seba, spohodlnie, rozhostí sa v ňom akási nedefinovateľná pasivita a prestane sa starať o svoj vzhľad. Mnohí ľudia, ktorí alkohol konzumujú na pravidelnej, napríklad každodennej, báze, majú tendenciu zľahčovať fakt, že sú len krôčik od toho, aby sa ich bytostne týkal osud človeka závislého na návykových látkach. Hranica medzi konzumenstvom a závislosťou je veľmi tenká a dotyčný si to ani nemusí uvedomiť a prekročí ju.
Alkohol či cigarety sú oddávna spájané so získaním istého nadhľadu, prípadne s vytvorením atmosféry pohodlia a relaxu. Reklamy propagujúce tieto "ľahké drogy" sa konzumentom snažia nahovoriť, že keď si zapália alebo dajú za pohárik alebo aj dva, problémy bežného dňa zrazu zmiznú v nenávratne. Áno, stratia sa, ale len preto, že ich na chvíľu odsunieme na vedľajšiu koľaj. Efekt získaného odstupu je dočasný a otupelosť falošná. Nedajme sa tým oklamať. Utekaním od problémov a tvárením sa, že nejestvujú, sa ešte nikdy žiadna konfliktná situácia nevyjasnila, skôr naopak. Ignorované problémy odsúvané do úzadia majú tendenciu rýchlo naberať na sile. Ani poriadne nevieme ako a zrazu nám celkom prerastú cez hlavu. Preto ma tak zarazilo, keď som v obchode narazila na oddelenie s pijatikou, kde provokatívny nápis hlásal "zaslúžená odmena". Nevidím absolútne nič zlé na tom, ak si dá niekto sčasu na čas pri slávnostných príležitostiach za pohárik niečoho alkoholického, čo mu chutí. Ak sa k tomu však uchyľuje pričasto, prípadne si z toho urobí zvyk a zdôvodňuje to, že si "zaslúži odmenu" a nevie bez toho fungovať, tak má problém. Takže áno, ak vychádzame z predpokladu, že hrozba stať sa závislým na alkohole, zničiť si život a vzťahy v ňom je "zaslúžená odmena", tak potom bol ten nápis pravdivý a netreba sa nad ním ani pozastavovať. Pre mňa osobne však je alkohol odporný a neviem sa stotožniť s tým, že by to mala byť odmena. Cítim v tom podprahovú manipuláciu v štýle "vypite si, odmeňte sa". Ja tvrdím, že sa odmeňujem tým, že nepijem. Som nezávislá a nenechám žiadnu vec, aby ovládala môj život a už vôbec nedopustím, aby sa predajcovia a výrobcovia tejto látky obohacovali na mojej naivite. Neviem ako vy, ale ja si na svoju slobodu siahať nenechám. Život je podľa mňa príliš krátky na to, aby sme sa otupovali a znižovali svoju citlivosť. Nikto, kto začal popíjať, neurobil nič konštruktívne, ale kam sa pohne, tam prináša negativitu. Každý od neho intuitívne bočí okrem jeho kumpánov v pití. Žiadna umelo vyfabrikovaná vec sa nikdy z dlhodobého hľadiska nemôže stať odmenou už len preto, že sa po čase môže stať zvykom a niečím, bez čoho nedokážeme vôbec fungovať. A vtedy sme už lapení. Keď vtáčka lapajú, pekne mu spievajú - hovorí ľudová múdrosť a máločo opisuje mechanizmus manipulácie médiami výstižnejšie. Nasľubujú hory-doly a keď sa necháme nimi zlákať, lapia nás do klietky závislosti a kým nám sa život pomaly ale iste rozpadáva priamo pod rukami, niekto sa nabaľuje a váľa si, prepytujem, šunky na Bahamách.
To, čo som tu napísala ako obsiahlu kritiku propagácie konzumácie alkoholu ako návodu na vytvorenie pohody v našom živote, platí aj pre "zaručené diéty". Niet sa v podstate ani čo čudovať, že mladé a neskúsené dievčatá či ženy si myslia, že keď schudnú, ich problémy sa vyriešia a konečne sa stanú obdivovanými a obľúbenými. Printové aj online médiá sú preplnené fotografiami stvorení s prepadnutou tvárou alebo inou čaťou tela. Je ich toľko, že na ne narazíte, aj keď ich vôbec nehľadáte. Keď som uvidela fotografiu ilustrujúcu článok týkajúci sa cvikov na "ploché brucho, o akom každá žena sníva", stuhla mi krv v žilách (pre záujemcov uvádzdam aj konkrétny zdroj https://tojenapad.dobrenoviny.sk/ploche-brusko-vdaka-1-cviku/?fbclid=IwAR1GVSo_g7kVMEHMbA8QqGnwzAMFMMWTVnN9j6F-jQg_w0ADj7o6EvpN1YY). Vraj ten cvik "splní sen o plochom brušku a užšom páse už o 3 týždne bez veľkej námahy." Ba dokonca, a to už ma takmer odvážala sanitka "tento cvik znižuje pocit hladu a zároveň budete vďaka nemu jesť menšie porcie." Mein Gott, ľudia so zdravým sebavedomím a kritickým myslením zdvihnú opovržlivo jedno obočie, plesnú sa po čele, že akú hlúposť zase tie "internety" vyfabrikovali a zabudnú. Tí, ktorí sú znalí problematiky porúch príjmu potravy, či už v dôsledku toho, že si nimi prešli sami, vyskytli sa v ich okolí, alebo sa k nim dostali informácie o tom, že poruchy príjmu potravy, a konkrétne anorexia, patria medzi psychiatrické ochorenia s najvyššou mortalitou, len nechápavo krútia hlavou nad tuposťou a obmedzenosťou autorov článkov podobného kalibru. Samozrejme, že sa vo mne ihneď prebudil odpor a vyzvala som osoby zodpovedné za tento výkrik do tmy, kde žene na obrázku vidno rebrá a a brucho má ako väzni v koncentráku, nech ho ihneď stiahnu. Oni si fakt neuvedomujú, kto podobné články číta? Že napríklad dievčatá v teenagerskom veku môžu podobné obrázky, z ktorých je zdravému človeku na zvracanie, považovať za normálne, ba žiaduce a spraviť si z postavy umrlca svoj životný cieľ?! Možno je to pre ľudí, ktorí o problematike porúch príjmu potravy nič nevedia, vzdialené a moja reakcia im pripadá prehnaná, no takí nech sa zamyslia, ako by konali a čo by cítili, keby sa práve ich dieťa nadchlo predstavou, že bude mať postavu ako väzeň v nacistickom tábore smrti! Silno pochybujem o tom, že by im to stále bolo jedno, alebo že by sa s nepochopením posmievali ľuďom, ktorí napríklad poruchu príjmu potravy prekonali, alebo s ňou bojujú. Choroba si nevyberá a kto je škodoradostný, zosmiešňuje, zľahčuje a spochybňuje fakty, sa nezriedka stane "cieľovou destináciou" nešťastia, či už vo forme tej choroby, z ktorej si uťahoval, alebo inej náročnej životnej situácie. V tomto prípade platí - aký požič, taký vráť - a každého dobehne osud, o ktorý si koleduje svojím arogantným alebo ignorantským postojom.
Keďže nie som človek, ktorý je ľahostajný voči dianiu okolo seba, rozhodla som sa napísať tento blog a dúfať, že aspoň rozprúdi konštruktívnu debatu, prípadne nastane posun v zmýšľaní toho,, kto si ho prečíta. A to vôbec nie je málo, lebo už tam sa črtá náznak toho, že by situácia raz mohla byť iná a reklamy propagujúce "legálne drogy" či chudnutie by sa obmedzili na minimum.
