Následky obezity a nadváhy kosia ľudí ako v stredoveku mor. Narastajúci výskyt kardiovaskulárnych ochorení, rakoviny, cukrovky, psychiatrických diagnóz a sprievodných problémov v oblasti primeraného sebahodnotenia a zdrarého sociálneho fungovania - to všetko sú následky celosvetovej epidémie obezity a nadváhy. Žiaľ, táto pliaga sa nevyhýba ani deťom. Podľa dát Svetovej zdravotníckej organizácie bolo v roku 2020 až 39 miliónov detí mladších ako 5 rokov obéznych (!). Desivé? Jednoznačne áno.
Obezite a nadváhe sa dá účinne predchádzať. Nepredstavujú diagnózu, ktorú si človek vedome nevyberá, ako napríklad mentálne postihnutie. Ak niekto tvrdí, že sú dôsledkom nejakého ochorenia, potom si mýli príčinu a následok. Áno, v ojedinelých prípadoch choroba môže viesť k priberaniu, no nech mi nikto nehovorí, že morbídne obézni ľudia nadobudli svoju váhu v dôsledku zdravotnej diagnózy. Obezita a nadváha sú sprievodným prejavom životného štýlu, ktorý sa v rodinách nezriedka dedí z generácie na generáciu. Signalizujú extrém v stravovaní spojený s rituálnym prejedaním sa a absolútnou absenciou pohybu. Aj napriek tomu, že médiá už priniesli nejeden príbeh človeka, ktorý sa s týmto zdravotným a estetickým problémom popasoval, značná časť svetovej populácie naďalej neopúšťa staré vychodené chodníčky. WHO uvádza, že v roku 2016 trpelo nadváhou 39% svetovej populácie a 13% sa potýkalo s obezitou. Tieto pliagy preukázateľne skracujú život a u detí môžu viesť k predčasnému úmrtiu.
Niektorí ľudia majú až panický strach z COVID-u a nosia rúška na ulici ešte aj teraz, keď to žiadny epidemiológ ani iný odborník neodporučil, lebo prevalencia COVID-19 má síce mierne stúpajúcu tendenciu, no zatiaľ nerastie alarmujúco. Myslím si, že táto panika sa dá pripočítať na vrub strašeniu médií. Áno, COVID nie je chrípôčka, no momentálne má oveľa nižšiu smrtnosť ako v prvej a druhej vlne. V záujme vírusu je čo najviac sa v populácii šíriť, a teda logicky nemôže svojho hostiteľa zabiť. A tak sa pýtam - keď takto médiá dokázali naočkovať ľuďom neprimeraný strach pred COVID-om, prečo ich nedokážu konštruktívne zalarmovať v súvislosti s obezitou a nadváhou, pred ktorými je namieste mať sa na pozore stále?
Zdravé stravovacie návyky a potreba pravidelného pohybu sa vytvárajú v detstve. Ubíja ma tá bezmocnosť, keď som svedkom toho, ako niektorí rodičia používajú jedlo, aby deťom nahradili nedostatok pozornosti a lásky z ich strany, a nemôžem s tým vôbec nič urobiť. Tento fenomén sa rozmáha hlavne tam, kde je značný nadbytok zdrojov, no nevyhýba sa ani rozvojovým krajinám. Na jednej strane sme svedkami neprimeraného plytvania jedlom, na strane druhej sme konfrontovaní s jeho drastickým nedostatkom v niektorých krajinách. Na Západe deťom chýba úcta k jedlu a sú vyberavé. Žiaľ, za vysvetlením tohto problému netreba chodiť ďaleko. Stačí si všimnúť návyky ich rodičov.
Pravidelný pohyb ruka v ruke s pestrým stravovaním v primeraných dávkach, založeným na dostatku komplexných sacharidov, esenciálnych mastných kyselín, bielkovín a ostatných kľúčových zložiek zdravej výživy predstavuje účinné riešenie obezity a nadváhy, ako aj cestu k znižovaniu jej výskytu v populácii. Treba postupovať pomalými krokmi a vyhnúť sa drastickým diétam a produktom, ktoré sľubujú radikálne straty hmotnosti za absurdne krátky čas. Tie sú dlhodobo neudržateľné a vedú k jojo efektu. Zo začiatku stačí vyhradiť si denne pár desiatok minút na chôdzu či plávanie alebo iný menej náročný druh pohybu. Vystúpiť o zastávku skôr, chodiť častejšie peši, kúpiť si psíka a pravidelne ho venčiť. Chôdza predstavuje najprirodzenejší a najšetrnejší spôsob pohybu. Nikde nie je napísané, že je potrebné začať drasticky cvičiť, behať, alebo sa ihneď vzdať všetkých druhov jedla, ktoré má človek rád. To by bola kardinálna chyba.
Zdravý životný štýl nie je tyrania a nie je v ňom miesto pre hladovanie či prílišné odopieranie si obľúbených druhov potravín. Je skôr o umiernenosti, o počúvaní svojho vlastného tela, kedy signalizuje, že má dosť, treba prestať jesť a dopriať telu oddych alebo pohybovú aktivitu. Áno, sladké alebo mastné si úplne zakázať netreba, no to neznamená, že sa ním človek bude prepchávať, alebo ho bude konzumovať na dennej báze. Som presvedčená, že keď sa ľudia začnú viac hýbať, potreba lepšie a kvalitnejšie jesť sa časom objaví prirodzene. Verím, že osveta o dôležitosti zdravého stravovania a primeraného pohybu sa rozšíri čo najviac a že bude inšpirovať čoraz väčší počet ľudí, aby sa rozhodli aktívne a konštruktívne naložiť so svojím zdravotným problémom. Majú na to vytvorené všetky podmienky. Stačí sa len prestať ľutovať, skoncovať s hľadaním výhovoriek a urobiť z toho jednu zo svojich priorít.
