V poslednom čase viac premýšľam o tom, prečo majú ľudia tendenciu deliť svet na dobrý a zlý a prečo médiá zakaždým vytvárajú dva znepriatelené tábory. Táto ich tendencia vystúpila do popredia najmä v poslednom čase, kedy neustále prinášali informácie o tom, ako sa Rusko chystá zaútočiť na Ukrajinu. Rusko to stále popieralo, ale médiá potrebovali mať zisk. A tak pokračovali vo svojej rétorike ďalej, až sa nakoniec "nečakane" stalo to, čo týždne predpovedali. Rusi zaútočili na Ukrajinu. Miesto toho, aby si sypali popol na hlavu, že sa tak udialo sčasti aj ich zásluhou, pasovali sa do pozície sudcov v ringu, kde si na jednej strane Rusko a na druhej Ukrajina zasadzujú podpásovky. Rusko ihneď neomylne označili za príčinu všetkého zlého. Na to, že Putin nie je Rusko a že všetkých ľudí nemožno hádzať do jedného vreca a vyhlasovať nad nimi súdy, celkom pozabudli. Napätie, agresivita a nevraživosť mohli teda ďalej rásť. Takisto sa mohla ďalej šíriť akási idealizácia Západu a pasovanie západných mocností do role záchrancov. V minulosti bola v spoločnosti prítomná tendencia "prichýliť sa k tomu tam dubisku" (teda k Rusku), teraz jeho miesto prevzali západné štruktúry. Tým nechcem povedať, že myšlienka NATO či Európskej únie je zlá, no takisto je naivné si myslieť, že úmysly týchto inštitúcií sú celkom priezračné ako lesná studnička a že im vôbec nejde o moc. Možno to nedávajú najavo tak okato, no minimálne USA sú mocenské ašpirácie vlastné.
Nad malými štátmi vrátane Slovenska sa niekto snaží presadzovať svoj vplyv skoro neustále. Najnovšie sú to médiá, pretože mnohí ľudia k informáciám sprostredkovaným médiami nedokážu pristupovať kriticky. To, že si dohľadávame informácie, kladieme si kritické otázky, čerpáme z viacerých zdrojov, nie je v našej spoločnosti vôbec časté. Na druhej strane sa v mediálnom priestore vytvára priveľký priestor pre konšpiračné teórie, ktoré sa snažia vyplniť informačné vákuum a sú nástrojom ľudí s prebujnelou obrazotvornosťou, medzerami v zdravom úsudku spojenými s lenivosťou dopátrať sa objektívnych informácií. To je len ďalším argumentom, prečo nemôžeme prijímať nekriticky to, čo sa dozvieme na internete, z novín či z televízie. Minulý týždeň sa médiá zaplnili slovami o potrebe deeskalovať napätie, no aby k tomu prispeli samé, o tom ani počuť. Boli sme svedkom skôr opačnej tendencie, kedy rozdelili spoločnosť na dva tábory - na prívržencov Ruska a na tých, ktorí sa prikláňajú na stranu západných mocností.
Pravdou je, že to, čo urobil Putin, nemá obdobu a nedokážem nájsť jeden argument, ktorý by jeho iniciatívu ospravedlňoval. Avšak hlásať nenávistnú rétoriku proti Rusku, lebo Putin stojí na jeho čele, považujem prinajmenšom za krátkozraké. Aj v Rusku sa určite nájdu ľudia, ktorí s Putinom nesúhlasia a ktorým sú oveľa bližšie hodnoty slobody a nezávislosti. Je ich možno ťažšie nájsť, ale verím, že takí sú, ktorí vedia, že Putin je v skutočnosti rozmaznané zbabelé dieťa, ktorému chce Západ vziať jeho hračku, a zároveň nebezpečný psychopat a tyran, ktorý, ktorý absolútne postráda čo i len náznak sebareflexie, keď v pohodlí a bezpečí svojho luxusu vydáva nariadenia o vojenských manévroch. Snaží sa pôsobiť ako nadčlovek, no v skutočnosti je to len obyčajný slaboch. Keď sa necháva inšpirovať Stalinom a Leninom, zabúda, že ani oni nevyhrávali donekonečna. Nakoniec tvrdo padli na dno. Existuje pravdepodobnosť blízka istote, že časom sa aj proti Putinovi zdvihne vlna odboja, ktorá ho celkom zrazí na kolená, prípadne dôjde k nejakým iným udalostiam, ktoré ho zbavia moci. Možno budeme aj prekvapení, ako rýchlo k tomu dôjde.
Myslím si, že súčasná situácia vôbec nie je taká beznádejná, ako sa možno zdá. Putin mi v niečom pripomína pandémiu COVID-u, lebo môže byť rovnako nebezpečný a dokáže rozsievať smrteľné rany. Nebude to však donekonečna, lebo časom sa proti nemu sformuje "vakcína" spoločenského odboja, ktorá ho výrazne oslabí, až sa z neho a z jemu podobných stane len nepríjemná "chrípka", voči ktorej sa dokážeme účinne brániť a nakoniec sa spod nej oslobodíme. Či totiž ide o vymanenie sa spod nadvlády autokrata alebo vyčerpávajúcej choroby, ľudia sa dokážu zomknúť, ak treba a dokážu byť solidárni. Preto sú už vopred známi jediní porazení konfliktom na Ukrajine - Putin a jeho poskokovia, ktorých čin bol aktom pýchy a zúfalstva. A tie vždy predzamenávajú pád.
