reklama

Čo získame vďaka bolesti a strate?

Strata aj bolesť predstavujú prirodzenú súčasť života. Prečo ich neprijímame a vnímame len v negatívnych súvislostiach?

Čo získame vďaka bolesti a strate?
Depressed woman crying and shouting desperately isolated in a black background
Písmo: A- | A+
Diskusia  (0)

Život tvorí rovnováha medzi stratou a ziskom. Strata nasleduje zisk a naopak. Sledujeme to od počatia až po smrť. Novorodenec pri narodení stráca bezpečie materského lona a prestáva byť úplne pasívne závislý na svojej matke. Musí sa adaptovať na svet a stať sa autonómnym organizmom. Postupne získava nové skúsenosti a zručnosti, čo by však nebolo možné, ak by v osamostatňovaní sa zlyhal. Nemôže ustrnúť v paralýze nad tým, čo stratil z predchádzajúceho vývinového štádia, ani v pokusoch vrátiť to späť, lebo by ho to stálo život. Z toho vyplýva, že človek je na opustenie predchádzajúcej vývinovej úrovne a na prechod k novej kvalite predurčený, keďže touto výzvou musí prejsť, len čo príde na svet. Keby sme na túto skutočnosť pamätali, možnože by proces prijímania straty mal plynulejší priebeh.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Pre mnohých ľudí predstavuje zmierenie so stratou, či už blízkeho človeka alebo ich vlastnej mladosti, vitality, bezstarostnosti či slobody, mimoriadne bolestivú skutočnosť po stránke psychickej aj fyzickej. Nevedia sa s ňou vysporiadať, prispôsobiť sa jej a fungovať s ňou, lebo sú príliš ochromení žiaľom a prechovávajú akýsi cynický postoj k životu, že im pripravil takú zaťažkávajúcu skúšku, akú strata znamená. Ak si v minulosti neosvojili účinné a konštruktívne spôsoby adaptácie a ak nikdy na sebe nepracovali po stránke takzvanej resilience, teda nezdolnosti, niet sa ani nad čím čudovať. Nezdolnosť znamená schopnosť odolať nepriaznivým silám, zvládať náročné situácie a prekonávať krízy. Stručne povedané, je to vnútorné odhodlanie vytrvať a nevzdať sa, aj keď sa zdá, že situácia, ktorej aktuálne čelíme, je príliš ťažká a nedokážeme určiť, ako dlho ešte potrvá. Ako sa dá nezdolnosť budovať? Jedine tým, že životným výzvam neuhneme, ale budeme sa snažiť pokorne ich prijať ako súčasť našej životnej cesty. Nie je to jednoduché, no každou krízou sa dozvedáme viac o sebe a o živote v jeho skutočnom šate a dostávame priestor pre osobnostný rast, pri ktorom v sebe objavíme kompenzačné mechanizmy, o ktorých sme možno ani netušili, že nimi disponujeme.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Iní ľudia akoby prežili viac bolesti ako tí ostatní, prešli si "nepriazňou osudu" a posilnilo ich to. Preto náročnými vývinovými výzvami vrátane straty prechádzajú na prvý pohľad plynulejšie, aj keď to vôbec nič nevypovedá o hĺbke ich prežitej psychickej bolesti. Na rozdiel od ľudí, ktorých osud nepodrobil zaťažkávajúcim skúškam, si uvedomujú, že ak majú splniť výzvy vývinového štádia, v ktorom sa nachádzajú, musia "ísť cez bolesť". Sama pozorujem tento fenomén v mojom okolí, lebo mám medzi známymi ľudí, s ktorými sa život vôbec nemaznal. Poznám nadšených oduševnených športovcov, ktorým ani závažné zdravotné problémy nezabránili behať. Jednému z nich amputovali nohu a chodí o barlách, druhý prišiel o zrak pri autonehode. Bolesť a diskomfort predstavuje súčasť tréningu aj u zdravých ľudí, no ľudia so závažnou senzorickou či motorickou depriváciou sú naučení na dvojnásobne silnú "dávku" bolesti, pretože konštantne žijú v stave vychýlenia sa z rovnováhy tým, ako ich limituje zdravotný stav. Títo ľudia preukazujú až neuveriteľnú toleranciu bolesti a zaslúžene zbierajú obdiv, kamkoľvek sa pohnú. Ak by sa poddali svojmu osudu, postupne by sa dostala k slovu stagnácia, ak nie rovno úpadok všetkej životodarnej sily neklesnúť pod náporom ťarchy osudu. Oni však prijali bolesť takú, aká je - ako bežnú súčasť života, ktorou sa nedajú zastaviť.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Bolesť aj strata nám dáva informáciu o tom, že skutočne žijeme, že vyvíjame úsilie a že sa posúvame k novej kvalite minimálne tým, že posilňujeme svoju odolnosť voči nim. Záleží od nás, ako k nim pristúpime, či sa otvoríme príležitosti prejsť cez ne, precítiť ich a nechať sa nimi viesť do ďalšieho vývinového štádia, alebo sa rozhodneme pohodlne im uhnúť, nikam sa neposunúť a miesto toho len jedovato nadávať na to, aký je svet nespravodlivý a ako nás nikto nemá rád a na nič nestačíme. Ak sa cez bolesť a stratu prenesieme, môže nám to pomôcť stať sa lepšími ľuďmi, lebo budeme schopní precítiť pokoru, ktorej by sme si mali byť vedomí stále - že síce sme len nepatrné zrniečko vo vesmíre, no máme svoje konkrétne miesto a poslanie. Uvedomíme si život v jeho plnosti a v obdobiach plných šťastia a nádejí pocítime obrovský príval vďačnosti. Ak sme pripravení niečo stratiť, často získame viac, ako by sme boli čakali. A tak napríklad miesto po falošne milých a ústretových ľuďoch, ktorí nás opustia pri prvých náznakoch väčších komplikácií, na chvíľu zaplní paralyzujúca prázdnota, aby ju vystriedali autentickí, úprimní ľudia, ktorí sa neboja hľadieť pravde priamo do očí. Ak sa naučíme vysporiadať sa s bolesťou a stratou počas života, budeme pripravení čeliť aj tej najnáročnejšej - strate telesnej existencie na tejto planéte, ktorá skôr alebo neskôr nikoho z nás neminie.

Kristína Jakubičková

Kristína Jakubičková

Bloger 
  • Počet článkov:  174
  •  | 
  • Páči sa:  688x

Mám rada prácu so slovami. Vyberať to najvýstižnejšie je pre mňa také napĺňajúce, ako keď niekto rád skladá puzzle a nachádza zodpovedajúci diel skladačky. Ja si skladám vety a z nich súvetia a text. Zoznam autorových rubrík:  SpoločnosťPolitikaPsychológiaOsobnostný rozvojVzťahyŽivotné prostredie

Prémioví blogeri

Juraj Hipš

Juraj Hipš

12 článkov
Adam Valček

Adam Valček

14 článkov
Lucia Šicková

Lucia Šicková

4 články
Monika Nagyova

Monika Nagyova

295 článkov
Yevhen Hessen

Yevhen Hessen

20 článkov
Karolína Farská

Karolína Farská

4 články
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu