Svet, v ktorom žije súčasná civilizácia, má pomýlené hodnoty. Ochrana prírody ustupuje bezbrehému obohacovaniu sa. Vidíme to v zahraničí, deje sa to aj na Slovensku. Klimatická zmena sa sprítomňuje čoraz častejšie a naliehavejšie. Ešte aj tak sa nájdu takí, ktorí ju budú bagatelizovať či relativizovať.
Staviame hotely jeden vedľa druhého. Pohybujeme sa v prírode bez náznaku úcty. Klčujeme lesy a betónové plochy sa ďalej rozrastajú. Pozorujeme masové úhyny rýb a znečisťovanie vôd chemikáliami. Populácia dravých vtákov, ktoré pôvodne obývali naše územie, vymiera. Kam len oko dovidí, tam neporiadok, odpadky a tiché volanie o pomoc.
Keď som v minulosti videla film Jamesa Camerona Avatar, počas scén, kde votrelci pustošili panenskú prírodu na planéte Pandora v honbe za obohatením, mi naskakovali zimomriavky hrôzy. O to väčšie zdesenie a bezmocnosť pociťujem, keď si uvedomujem, koľko paralel s týmto filmom vidím v realite. Zničí ľudstvo aj posledné zvyšky prírodného dedičstva?
Pre ochranu prírody sa koná neprimerane málo a pomaly. Ľudská hamižnosť a pýcha nemajú dno. Výrazne sa to prejavuje na miestach, ktoré žijú z turistického ruchu. Jedna prevádzka nasekaná na druhej bez ladu a skladu, kvantita na úkor kvality. Keď to takto pôjde ďalej, podnikatelia v cestovnom ruchu už nebudú mať turistov ani čím prilákať. Človek hľadá v prírode útočisko od hektiky veľkomesta, no čo nájde? Hluk stavebných mechanizmov, prach a torzá vznikajúcich stavieb. Pritom by stačilo aspoň trocha umiernenosti a premýšľania nad tým, ako rozvíjať cestovný ruch udržateľnejšie.
Zimy v posledných rokoch nie sú to, čím bývali. Je príliš teplo a snehu minimum. Letá sú nadpriemerne suché. O pár rokov turista v Demänovskej ľadovej jaskyni bude hľadať náznaky ľadu márne. Prečo sa Skalnaté pleso volá pleso, keď v ňom nie je žiadna voda - opýta sa právom. Odpoveď? Lebo klimatická zmena, lebo ziskuchtivosť je bezbrehá a klimatická zmena pokračuje míľovými krokmi. Čo ako sa to niekto bude snažiť zvaliť na prirodzené prírodné cykly, priam apokalyptický rozmer tejto zmeny nevysvetlí a ľudskú hrabivosť neospravedlní. Demänovská ľadová jaskyňa bez ľadu a Skalnaté pleso bez vody na konci leta pravdepodobne predstavujú nezvratný stav a stratu nevyčísliteľnej hodnoty.
Čo ako môžu byť niektoré prevádzky cestovného ruchu zariadené komfortne a na úrovni, fatálna rana na tele prírody sa tým nezahojí. A tak si kladiem otázku, prečo stále váhame a prečo sústavne vznikajú nové stavby, ktoré predstavujú pre životné prostredie enormnú záťaž? Lebo developeri majú nevyčerpateľné finančné prostriedky a sú jedna ruka s niektorými vládnymi funkcionármi? Keď precitneme zo svojej zaslepenosti a uvedomíme si, o čo prichádzame, a že prírodné dedičstvo našich predkov mizne v nenávratne, bude už neskoro. Príroda nás na svoju existenciu nepotrebuje, my ju však áno.
