Autority chcú, aby ľudia presadli z osobných automobilov do MHD. Uvedomujú si, akú má cestovanie MHD-čkou úroveň, alebo nejdú príkladom a cestujú v pohodlí svojich štvorkolesových tátošov, a preto nevedia, čo žiadajú?
Ak by nekázali vodu a nepili víno, pravdepodobne by sme si my, bežní smrteľníci, rozumej zarytí cestovatelia MHD, všimli aspoň náznak zlepšenia. Opak je však pravdou. Možno do vozového parku DP Bratislava pribudli nové autobusy a prastaré socialistické električky postupne uvoľňujú priestor bezbariérovým vozidlám. To je všetko fajn, ale nestačí to.
Počas leta sa mi opakovane stávalo, že v nových autobusoch absolútne nefungovala klíma. Okná pozatvárané, lebo však nápis hlásal - neotvárajte okná, klimatizácia bude neúčinná. Horúco ako na rozpálenom plechu, vzduch hustý, že stál na mieste a doslova sa dal chytiť. Mohla som ho zabaliť do vreca a odviezť autoritám ako gurmánsku ochutnávku (len škoda, že mi to prišlo na um až neskôr).
Keď som sa konečne spamätala z toho teplotného šoku, nastúpil nejaký "dobrák", ktorý aspoň pol roka nevidel sprchu a mydlo. Zanedbaný vzhľad, brunátna tvár, sprevádzaný ohavnou zmesou zápachov výkalov, lacného alkoholu, potu a moču. Zvyšok autobusu sa chytal za nosy a nadobúda zelenkavý nádych pokožky. Perspektíva jasná - 3, 2, 1 ... a celé vozidlo bude zamorené. Všetci sa úpenlivo modlili, aby neprispôsobivý občan vystúpil čo najskôr a oni sa nestali rukojemníkmi neodbytného pocitu, že práve spadli do žumpy a nevedia sa odtiaľ vyhrabať von.
A tak sa pýtam - načo platíme drahé cestovné, keď úroveň prepravy nezriedka pripomína štvrtú cenovú? Teplo ako na pekáči, až musím kontrolovať, či nezačínam niekde prihárať. Som kura tesne pred dopečením, alebo sa mi to len zdá? Nevadí, veď však aspoň ušetrím za saunu! Smrad? Čo už, veď v najhoršom ujdem cez okno - pokojne aj cez zavreté.
Nedávno mi cesta v MHD privodila spomienku na "sladké" školské časy. Stále som pozerala, ktorý exot to škrípe nechtami po tabuli, až som si uvedomila, že ten zvuk vychádza z útrob autobusu! Vybuchneme teraz, alebo až na nasledujúcej zastávke? Fúú, výbuch sa nekonal, no vystupovala som s ušami tak vykrútenými, že som ich potom rozmotávala tri dni!
Ak by sa jednalo o ojedinelé skúsenosti, ešte by som sa možno na tom schuti zasmiala. Žiaľ, situácia sa počas dvoch mesiacov opakovala niekoľkokrát. Jediná výhoda je, že cestujúcemu sa časom začne posúvať "prah bolesti" a zvýšenú hladinu adrenalínu spôsobenú lunapark pripomínajúcou jazdou po cestách plných výmoľov bez tlmičov začína považovať za úplne normálnu.
Nebuďme však skleslí! S dopravným podnikom vie byť občas aj zábava. Minimálne ja som s ním počas tohto leta nadobudla jednu srandovnú skúsenosť. Jedna zastávka vo Vrakuni sa nevedela za ten svet rozhodnúť, či je zrušená alebo funguje normálne. Prelepená informačná tabuľa nasvedčovala, že budem pešovať popri rušnej ceste až k najbližšej zastávke, pričom budem uskakovať autám, bez možnosti nájsť útočisko na chodníku. Našťastie mi jeden milý spolucestujúci prezradil, pričom na mňa spiklenecky žmurkol, že autobus na tejto zastávke predsa len zastavuje.
Hamletovská otázka teda znie - zmení sa niekedy úroveň cestovania k lepšiemu, alebo budeme pri každodennom cestovaní zažívať faily MHD ako na bežiacom páse?
