Je sila osobnosti synonymom bezohľadnosti či fyzickej zdatnosti?

Je sila osobnosti synonymom bezohľadnosti či fyzickej zdatnosti?
Písmo: A- | A+

Keďže nie som tak úplne slepúch sociálnych setí, neunikla mi polemika okolo toho, aká je silná žena/aký je silný muž. Čo sa skrýva pod označením "silná osobnosť"? Môže nás zdanie klamať?

Koľko ľudí, toľko rozdielnych predstáv o tom, čo je sila. Niekto si predstaví hrubokrkého nasvaleného Arnolda Schwarzennegera alebo Chucka Norrisa, ktorý vraj, tak tvrdia znalci, zabehne šesťdesiatminútový tréning za päťdesiatdeväť minúť. Ďalší si vybaví robustnú Amazonku, ktorá v pralese bez výraznejších problémov lapí anakondu, otrieska ju o zem a spraví si z nej kabelku či čižmy a ani pri tom nemrkne. Silu si nezriedka asociujeme s konkrétnym vzhľadom - s vyšportovanou telesnou konštitúciou, na ktorú aj také ničivé tornádo apokalyptických rozmerov iba tak nevinne mačiatkovsky vykýchne a neskriví jej ani vlások na hlave. Nedajme sa však oklamať vonkajškom. Niekedy sa aj za premakanou steroidmi nabitou figúrou Robocopa skrýva ego ustrašeného škôlkara, na ktorého stačí len trochu prísnejšie zagániť a roztrasú sa mu kolená. Takýto vzhľad skrátka častokrát predstavuje masku vnútornej neistoty, čo so skutočnou silou charakteru nemá nič spoločné. Silný človek môže byť aj krehkého vzhľadu, ako napríklad pacient podrobujúci sa chemoterapii či senior pomaly v matuzalemskom veku, ktorému kongnitívne schopnosti fungujú lepšie ako niektorým o tridsať rokov mladším príslušníkom jeho vlastnej rodiny. Ako teda predefinovať silu nanovo?

V živote je máločo také jednoznačné a prvoplánové, ako sa nám to javí. Takisto aj sila má veľa podôb a zriedkavo sa manifestuje v očividnej forme. Skôr býva ukrytá hlboko vo vnútri a nemusí o nej vedieť ani človek, ktorý ňou disponuje. Aktivuje sa v náročných životných situáciách, či už ide o negatívny alebo pozitívny stres, a uľahčuje orientáciu v chaose, lebo je zdrojom energie jednoznačného zamerania na cieľ. Vnútorne silný človek má jasnú predstavu o budúcnosti a prijal svoju minulosť ako súčasť seba, z ktorej sa dokázal poučiť. Svoje životné méty nedosahuje "cez mŕtvoly", nebojuje "hlava-nehlava". Bezohľadnosť a egoizmus majú k skutočnej sile asi tak ďaleko ako naša vládna garnitúra k dokonalosti. Sila charakteru sa prejavuje v autenticite a sebaakceptácii - v odvahe byť sebou samým, v prijatí svojich nedostatkov a v schopnosti integrovať svoje skúsenosti z minulosti do terajšieho života tak, aby človek neopakoval chyby, ktorých sa už raz dopustil. Charakterizuje ju odvaha otvorene vysloviť svoje myšlienky, pocity a názory a prevziať za ne zodpovednosť. Akceptovať skutočnosť, že nie každý s nimi musí súhlasiť a tolerovať iný názor.

Samostatnú kapitolu predstavuje emocionalita. Mnohí ľudia sa emócií desia, no silný charakter sa ich prežívaniu nebráni. Neodmieta ani emócie negatívneho charakteru, pri ktorých majú iní ľudia pocit, akoby sa pohybovali po tenkom ľade a vynárajú sa im katastrofické vízie podobné pocitu v polozamrznutej vode, keď ostrie ľadu prerezáva vnútornosti ako ostrý nôž, nedá sa nadýchnuť a smrť utopením je neodvratná. Áno, emócie vedia byť ťaživé, vyčerpávajúce a náročné, ale aj povznášajúce a radostné. Báť sa prežívať emócie strachu či hnevu znamená ochudobniť sa aj o tie pozitívne. Nie je totiž možné dať priestor len jedným bez toho, aby si človek nezarábal na problémy. Existuje množstvo relevantných štúdií, ktoré dokazujú, že potlačené emócie môžu v dlhodobom horizonte byť spúšťačom tých najzávažnejšie diagnóz, aké existujú. Vám sa nejaví ako menšie zlo naučiť sa ich prežívať a verbalizovať, ako sa od nich odstrihnúť, prípadne nasilu robiť z negatívnych emócií pozitívne, len aby nevznikol konflikt a potom lamentovať, že "oklamané" emócie somatizujú? Lebo mne sa to tak javí. Aj keď sa, žiaľ, nedá predísť všetkým prípadom závažných diagnóz prácou s emocionalitou, je možné vyhnúť sa aspoň odcudzeniu vo vzťahoch. Ťažko totiž niečo budovať, ak ľudia, či už priatelia alebo partneri, nie sú pripravení "ísť s kožou na trh", respektíve dať druhému nahliadnuť do svojho emocionálneho prežívania. Také vzťahy ostatnú navždy povrchnými a sú, skôr alebo neskôr, odsúdené na zánik, keďže v nich nejestvuje žiadna spoločná skúsenosť s prekonávaním problémov či hľadaním konsenzu.

Tak ako lož, aj sústavné vyhýbanie sa emóciám má krátke nohy. Silné osobnosti sa tým usilujú riadiť a možno aj pre svoju úprimnosť si mnohých ľudí vo svojom okolí pohnevajú. Ani oni však nemajú patent na rozum a mýlia sa. Svoje chyby si však dokážu priznať a ak sa sklamú, vedia sa rýchlo spamätať a začať nanovo. Neprechovávajú v sebe hnev zbytočne dlho. Vedia totiž, že jeho zadržiavaním a prikrmovaním ubližujú predovšetkým sebe a že skutočná sila spočíva v odpustení. Silný charakter nemusí byť vrodený. Ide skôr o vedomé rozhodnutie žiť konkrétnym spôsobom života, kde aj keď má človek seba na prvom mieste, nestráca empatiu a záleží mu aj na druhých. Nevytvára si nepriateľov, ale snaží sa okolo seba šíriť auru porozumenia a rešpektu. Dychtí po vedomostiach a vyhľadáva kontakt s ľudmi. Angažuje sa v dobrovoľníckej činnosti, prípadne pracuje v niektorej z pomáhajúcich profesií. Má jasný morálny kompas a pevné zásady. Nikdy však nezvážnie natoľko, aby si zabudol občas urobiť zo seba švandu a aby v jeho živote nebolo miesto pre spontaneitu a číru detskú radosť. Starne s noblesou a na konci života čelí svojmu osudu pokojne a vyrovnane. Má totiž za sebou existenciu v pravde, autenticite a v plnosti, život zložený z kríz, ktoré prekonal, a z drobných víťazstiev, kedy sa nevzdal vediac, že utrpenie je len dočasné. A v tom sa prejavuje skutočná sila človeka. Odvážiť sa hľadieť utrpeniu priamo do tváre a neodvracať zrak.

Skryť Zatvoriť reklamu