Väčšina ľudí, či veriaci alebo neveriaci, sa zhodne, že existuje niekto alebo niečo, tvorivá energia alebo osoba, ktorá zabezpečuje, že sa veci dejú v konkrétnom slede udalostí, všetko má svoje miesto a čas a že sa stretnú konkrétni ľudia na konkrétnych miestach. Nie som človek, ktorý verí na náhody. Preto to, že sa stretnú dvaja ľudia, ktorí sa do seba zaľúbia, čo im kompletne poprehadzuje životé priority, považujem za taký malý veľký zázrak. Zrazu prestávajú byť zaujímaví iní potenciálni záujemci či záujemkyne o vzťah, príležitosť na flirt stráca na pôvabe, lebo myšlienkový priestor "zaberajú" myšlienky na nášho vyvoleného či vyvolenú. Mohli sme sa minúť, no (ne)známa sila mala v pláne, aby sa naše životné cesty pretli a aby sme sa do seba zaľúbili. Sledovať, aký rôznorodý priebeh a hĺbku môže zaľúbenosť mať, je fascinujúce. Niekedy city vzbĺknu rýchlo, no takéto vzplanutia zväčša dlho netrvajú, asi ako keď hodíte papier do ohňa a ten ihneď zhorí do tla. Ak ale do ohňa priložíte drevo, bude horieť pomalšie a vytrvalejšie, alebo sa ani nemusí "chytiť" hneď. Takisto aj city medzi niektorými typmi ľudí zo začiatku tlejú pomaličky a nesmelo, ako keď sa jemne rozhorieva malý ohník. Niekedy dvom ľuďom skrátka ani len nezíde na um, že by mohli vytvoriť vzťah takej hĺbky, kde sa postupne jeden pre druhého stanú celým vesmírom. Možno zo začiatku ani necítia vzájomnú príťažlivosť, len nedefinovateľnú silu, ktorá ich motivuje vyhľadať spoločnosť toho druhého.
My ľudia už sme takí, že veľakrát hodnotíme na základe prvého dojmu a ak nás potenciálny partner neupúta svojím zovňajškom, nedáme mu šancu. Akoby sme tak trochu preceňovali dôležitosť vzhľadu. Je síce pravdou, že spoločnosť človeka, ktorého považujeme za vizuálne odpudivého, by sme skôr nevyhľadávali, no zas nie je ani nevyhnutné, aby sme v prítomnosti nášho potenciálneho partnera takmer padali do mdlôb ako aristokratické slečny pred zrakom chrabrých rytierov na statných tátošoch. Spoločná dynamika a aura či energia, ktorú dvaja ľudia vytvárajú, zakladajú priestor na dlhodobé fungovanie vzťahu, a nie príťažlivý zovňajšok či bankové konto . Človek však musí dosiahnuť vyššiu úroveň osobnostnej zrelosti, aby nehodnotil podľa toho, či má dotyčný zaparkovaného jaguára v garáži, nosí značkové oblečenie, alebo sa pýši bezchybnými telesnými proporciami, lebo sa už podrobil x vylepšujúcim chirurgickým operáciám. Mnohí ľudia hľadajú reprezentatívneho partnera, ktorý by ich finančne zabezpečil, no "loviť" medzi boháčmi nie je práve najrozumnejšie, ak práve nehľadáme povrchný vzťah. Česť výnimkám, no prebytok nezriedka vedie k istej nadradenosti a neschopnosti ísť do hĺbky, keďže daný človek nie je naučený si niečo vážiť, lebo nikdy nezakúsil nedostatok. Ak však máme šťastie a stretneme človeka, ktorý vzťah neberie ako samozrejmosť, čo mu len tak spadla z neba ako pečené holuby v rozprávke, ale primerane sa angažuje a prejavuje city, je pripravený robiť kompromisy či konštruktívne riešiť konflikty, dá sa na neho spoľahnúť v praktických záležitostiach a v otázkach zachovania vernosti a máme podobné priority, môžeme sa stať horúcimi kandidátmi na zázračne krásny vzťah plný lásky a prijatia.
V minulosti si človek po dovŕšení určitého veku už partnera nájsť nemohol, aj keď bol na dnešné pomery ešte mladý. Vďaka sociálnym platformám určeným na zoznamovanie má dnes aj niekto, koho vek už dávno nezačína číslicou dva alebo tri, stále šancu zaľúbiť sa. A možno bude aj mierne zaskočený tým, že o neho prejaví záujem aj opačné pohlavie, hoci aj o desať rokov mladšie. Či také vzťahy majú potenciál vydržať, je druhá vec. Predpokladá to zvýšenú toleranciu na strane staršieho partnera a nadpriemernú osobnostnú zrelosť toho mladšieho. Ak máme v hľadáčiku vzťah s perspektívou dlhodobého spolunažívania, vybrať si vekovo primeraného partnera je určite správny krok, lebo naše priority budú veľmi podobné. V istom veku hľadá väčšina mužov a žien to isté - životného partnera na spoločné bývanie a založenie si rodiny. A to je tiež tak trochu zázrak, zázrak zhody.
Ak sa má mužovi a žene podariť vybudovať láskyplný vzťah a vytvoriť domov, mali by byť kompatibilní z hľadiska názorov a priorít, aby medzi nimi vládla harmónia. Chce to ústupky a toleranciu na oboch stranách a zručnosti pri riešení konfliktov. Aj keď vzťah pre partnerov predstavuje prioritu, nie je správne prestať rozvíjať vzťahy aj s inými ľuďmi, či už s rodinou alebo s priateľmi. Prílišná závislosť a stereotyp totiž zadúšajú iskru a škodia vzťahu. Budovať plnohodnotný vzťah, v ktorom partneri nájdu uspokojenie svojich potrieb, síce môže byť veľmi náročné, no to, čo človek vloží, sa mu aj vráti. Ak teda ide do vzťahu bez toho, aby si nechával zadné dvierka, dokáže nastoliť pokojnú atmosféru prijatia a primerane dávkovanej pozornosti a lásky, môže objaviť jeden z najúžasnejších zdrojov životnej spokojnosti. Zahľadí sa partnerovi hlboko do očí, uvidí hĺbku jeho citov a pocíti, že jeho láska je úprimná. To je skutočný zázrak, ktorý dokážeme stvoriť len my ľudia, keď sme jedno telo a jedna duša.
