Nerobme (si) zo života peklo alebo vďačnosťou proti nenávisti

Písmo: A- | A+

Viete, že vďačnosť  vám môže zachrániť život? Neveríte? Ani nemusíte, ale v takom prípade vitajte v pekle. Prečo je vďačnosť najlepšou prevenciou proti nenávisti a tým aj chorobám a predčasnej smrti?

Poviete si - ech, vďačnosť. Načo to komu je? To šialené sfanatizované intelektuálky šmrncnuté záujmom o tú pavedu psychológiu zas tárajú dve na tri! Kto by o tom premýšľal?! Veď nikto nemá čas nazvyš a všetci sa stále niekam ponáhľajú (mnohí už zo zvyku a ani nevedia kam). Ponáhľame sa a sme zaneprázdnení trápením sa nad tým, čo nemáme (nie sme dosť pekní, bohatí a bla bla), nad závisťou, stálymi sťažnosťami a frustráciou, ktorú sa snažíme zaplašiť sklenným pohľadom upretým na displej mobilného telefónu. 

Haló, preberte sa! Šialená promovaná učiteľka psychológie vás žiada o chvíľu pozornosti. Mám totiž pádne argumenty, prečo tvrdím, že nevďačnosť môže zabíjať. Plodí totiž len a len nenávisť a/alebo závisť či falošný pocit nadradenosti, ktorý je len druhou stranou jednej a tej istej mince - maskovaného pocitu inferiority (nedostatočnosti, podradenosti). Iste ste už počuli o tom, že ak si plníme myseľ a srdce negatívnymi postojmi, nášmu psychickému aj fyzickému zdraviu tým výrazne škodíme. Ak táto neblahá konštelácia našej mysle trvá dlho a nepokúšame sa ju zmeniť, môže to prispieť k rozvoju smrteľných diagnóz.

Ak poznáte známeho slovenského psychiatra Teodora Rosinského (ten ma mimochodom v detstve vytrhol smrti z pazúrov, keď ma úspešne liečil na diaľku a zázračne mi navrátil chuť do jedla v podstate z jedného dňa na druhý), viete, že fundovane píše o chorobách z nenávisti. Hovorí o urieknutí, porobení a prekliatí. Trúfam si tvrdiť, že som vždy bola pragmaticky zmýšľajúca bytosť, ktorá má odmietavý postoj ku všetkému, čo i len zďaleka zaváňa šarlatánstvom. A ľaľa, obhajujem tu teóriu energií, ktorá je pre človeka vyznávajúceho exaktné dôkazy a poznatky skutočne ťažko vstrebateľná. Energiou dokážeme ovplyvniť oveľa viac z toho, čo sa nám deje, ako by sme sa nazdávali, a za tým si stojím. Prečo sa tu však púšťam do abstraktného filozofovania o energiách, ktoré by niekto ľahko mohol nazvať zbytočným či kontraproduktívnym? Teodor Rosinský je autorita, ktorá by určite neformulovala a nepredostrela žiadnu teóriu, ak by ju nemala podloženú dôkazmi. Predkladá mnoho konkrétnych príbehov, kde sa jasne prejavilo, že neviditeľná a nehmotná energia dokáže spôsobiť pozorovateľné zmeny k lepšiemu aj k horšiemu. Nemyslím si, že by si ich tak vierohodne dokázal vyfabulovať a ak sa energiami zaoberá taký renomovaný odborník ako Rosinský, tak si určite zaslúžia našu pozornosť. 

Ako však súvisia choroby z nenávisti s nevďačnosťou a prečo si myslím, že tento koktail môže byť smrteľný? Nevďačnosť nám otrávi telo aj myseľ. Vidíme iba negatíva, prehliadame pozitíva a neďakujeme v mysli za to dobré, čo v živote máme. Ak sa v tomto postoji zacyklíme, nenávisť sa môže stať naším životným postojom. Ľudia od nás budú bočiť, lebo vycítia, že sa z nás šíri deštruktívna energia so silou atómového výbuchu. Inštinkt vždy velí - ak hrozí nebezpečenstvo, ozlomkrky utekaj. Nikto by sa dobrovoľne nedal zniesť zo sveta (maximálne tak možno samovrah v pomätení mysle) a pokúsil by sa dostať do bezpečia. Preto aj v prítomnosti človeka, ktorý vysiela negatívne vibrácie, cítime priam naliehavú potrebu vzdialiť sa od neho čo najďalej. Čím častejšie zmýšľame negatívne (či už voči ľuďom, počasiu, bratislavskej MHD, dopravným zápcham či voči sebe), tým viac nás ohrozujú negatívne energetické vibrácie. Zbytočne tým oslabujeme svoj energo-informačný systém a potom sa nemusíme ubrániť napríklad aj proti chorobám z nenávisti. Okrem toho môžeme, vedome alebo nevedome, niekomu ublížiť. Netrvdím, že sa to udeje zo dňa na deň, z hodiny na hodinu. Takisto nie je veľmi pravdepodobné, že keď budeme niekomu, koho nemáme práve v láske, želať, aby sa kolosálne strápnil pošmyknutím na banánovej šupke uprostred chodníka, okamžite sa to stane.

Energie sú nevyspytateľné vo svojej sile a ich účinok sa v plnej ničivosti alebo liečivom potenciáli prejaví až po dlhšom čase. Preto tvrdím, že DNES JE TEN NAJVYššÍ čAS naučit sa zmýšľať pozitívnejšie. Reálne sa k tomu môžeme dopracovať, ak si denne budeme vzbudzovať pocit vďačnosti. Je dokázané, že pozitívne zmýšlanie dokáže predĺžiť život a negatívne ho naopak v dlhodobom horizonte skrátiť. Tak sa pýtam, prečo si zbytočne robíme zo života peklo, ak sa bahníme v nenávisti, nevieme odpustiť staré krivdy, alebo si konštantne pestujeme bolestnícky postoj - ja chudáčik, nikto ma nemá rád?! Ak mi dáte jediný rozumný dôvod, prečo si pestovať negatívny nenávistný postoj a aspoň sa ho nesnažiť vymeniť za pokus vzbudiť si vďačnosť či akceptovať, čo sa udialo, a neprikrmovať staré ohne hnevu, tak ste asi king!

Mnohí z nás si neuvedomujú, že nevďačnosťou a nenávisťou zabíjame to dobré, čo je v nás, a stávame sa chodiacou tikajúcou časovanou bombou. Len vybuchnúť, všetci utekajte! Viem, že nie je ľahké zmeniť svoj postoj zo dňa na deň, no verím, že postupnými krokmi sa to dá. Skúsme si každý deň cielene spomenúť aspoň na pár vecí, za ktoré sme vďační, a verím, že nás to uschopní k tomu, aby sme dokázali pozitívne vplývať na energo-informačný systém nielen náš, ale aj ľudí v našom okolí. Prehlušme akúkoľvek nenávisť v nás vďačnosťou a pošlime negativitu, kam patrí - do pekla! 

Povedať (si) ďakujem je nielen slušnosť, ale aj povinnosť. Naučiť sa ďakovať je po všetkých stránkach liečivé.
Povedať (si) ďakujem je nielen slušnosť, ale aj povinnosť. Naučiť sa ďakovať je po všetkých stránkach liečivé. (zdroj: Internet)