Pre niekoho pomyselnú barličku predstavuje chutné jedlo, čaj či káva. Iný dá prednosť nejakej aktivite, zážitku. Spoločensky zmýšľajúce osoby si zas dobíjajú baterky v spoločnosti iných ľudí, s ktorými sa cítia dobre. Samotárskejšie založení jednotlivci uprednostnia napríklad individuálny šport či sledovanie filmu. Okrem týchto relatívne neškodných napravovačov splínu či negatívneho naladenia však niektorí siahajú aj po stimuloch, ktoré im v konečnom dôsledku škodia. A nielen im, ale častokrát aj ich okoliu. A tak sa potýkame s neduhom látkových či nelátkových závislostí, ktoré predstavujú pripútanosť k požívačnému rozmeru nášho bytia, ku konzumu. Netreba veľa a z príležitostného konzumenta alkoholu sa stane pijan a z občasného fajčiara nototický závislák na cigaretách. Po čase si zvykne, a tak baží po čoraz silnejších stimuloch, lebo túži opäť prežiť tie euforické pocity a problémy zaplašiť do úzadia. Že vlastne zároveň stráca kontrolu nad sebou samým, vystavuje sa riziku negatívnych osobnostných zmien, ohrozuje svoje vzťahy, prerušuje puto so spirituálnym svetom a prichádza o akúkoľvek intuíciu, si mnohokrát ani neuvedomuje.
Neuvedomovala som si to ani ja, a tak som v priebehu pár mesiacov prišla o vzťah s priateľom, o ktorom som mala pocit, že je ten pravý a sestra, s ktorou sme ako malé deti vychádzali priam ukážkovo, so mnou prestala komunikovať. A prečo? No aj preto, lebo som nekriticky prepadla kultu (superštíhleho) tela. Dlhé roky som žila v blude, že musím vážiť maximálne 49 kíl, aby som bola šťastná, spokojná, milovaná, hodnotná. Že iné dimenzie mojej osobnosti upadali som netušila a vlastne ma to ani nezaujímalo. Keď totiž nasadnete na závislostný kolotoč, stávate sa apatickými, nič poriadne nevnímate a večne sa tvárite nezúčastnene, lebo ste duchom mimo. Ja som toto rozpoloženie našťastie po malých krôčkoch opustila a prešla výraznou zmenou osobnosti. Nie je ľahké vzdať sa predstavy, že budem superštíhla, no zistila som, že život je o odpútavaní sa od závislostí. Paradoxom je, že mnohí, vrátane mňa, majú tendenciu nahrádzať staré závislosti novými. Jednému lákadlu odolám, zvábi ma iné? Večná hra na mačku a myš. Pozbierajme všetok svoj bojovný potenciál a buďme drobnou myšičkou, ktorá sa pred lačnou mačkou starostlivo ukryje. Nájdime si teda inú výplň času a potom sa nestane, že nás mačka-závislosť prikvačí labou a my sa budeme úplne bezmocní prizerať, ako sa nás chystá pohltiť. Aj keď unikneme jednej, nezaspime na vavrínoch! Keď na chvíľu stratíme obozretnosť, nemuseli by sme ustriehnuť útok inej mačky. Ja sa takto napríklad často hrám na schovávačku so svojou nadmernou fascináciou virtuálnom alebo unikám závislosti od nakupovania oblečenia.
Dala som sa teda na dvíhanie činiek sebadisciplíny a dnes som vďaka svalom pevnej vôle porazila nutkanie založiť si nové konto na jednej webstránke určenej na zoznamovanie. Viem, akým vie byť písanie s neznámymi ľuďmi na internete žrútom času a že čím viac sa ponáram do virtuálnej sféry, tým menej priestoru ostáva pre tvorivosť, intuíciu a rozvoj spirituálnej dimenzie osobnosti. Strácam príležitosť byť sama so sebou, lebo neustále hľadím do digitálneho sveta, čo mi v konečnom dôsledku prináša len neutíchajúci mentálny krik miliárd myšlienok, otupenosť, nervozitu a nesústredenosť.
Myslím, že je múdre zbavovať sa svojich závislostí pekne jednej po druhej, lebo to predstavuje najlepšiu prípravu na bezproblémové odpútanie sa od tela, keď nadíde čas opustiť tento svet. A čo viac si človek môže priať ako pokojnú smrť a následnú harmonickú existenciu v jednote s večným svetlom?
