Politika je špinavá vec. Tvrdil to starý otec môjho otca. Ten muž už je dlhé roky pod zemou, no jeho výrok nestráca na pravdivosti ani dnes, skôr naopak. Bojím sa zapnúť televízne noviny. Desí ma, aké informácie z médií zaznejú. Tlač, internet, televízia rozhlas sa pretransformovali na kuvikov, čo neustále prorokujú, že sa blíži akási apokalypsa. Pribúda korupcie v súdnictve, zločinci závažných trestných činov odchádzajú s peňažným trestom a podmienkou. Žiaľ, tieto "kuvičie" hlasy mnohokrát len objektívne informujú o tom, čo sa deje. Dokážeme zastaviť tento pád z okraja útesu, alebo ho aspoň spomaliť?
Keď nazriem do médií, zistím, že s negatívnymi informáciami sa roztrhlo vrece. Koniec koncov, ako vždy. Netýka sa to len Slovenska, zahraničie na tom nie je oveľa lepšie. Otázka stojí, že ak by bolo viac pozitívnych alebo neutrálnych udalostí, či by ich médiá prinášali častejšie, čím by sa tá depresívna negativita trochu vyvážila. Žiaľ, dobrých správ je ako šafranu, a tak aj to spravodajstvo len posilňuje dojem, že bolo zle a bude ešte horšie. V takej atmosfére, aká momentálne vládne, sa existuje veľmi ťažko. Potom už aj úplné odstrihnutie sa od informácií z vonkajšieho sveta začína byť hodné porozumenia, čo ako je to iracionálne.
Ľudská mentalita niekedy pripomína pštrosa, ktorý strká hlavu do piesku. Čo nevidím, to neexistuje. Tento prístup k riešeniu problémov si za svoj vzala aj naša vláda, a tak kým celý svet pustošia dôsledky klimatickej zmeny, kým nám tu kolabuje zdravotníctvo a zadlženie verejných financií naberá kolosálne rozmery, kým náš rozpočet pripomína deravé sito, kým veľká časť obyvateľstva žije z ruky do úst a kým za našimi hranicami zúri vojenský konflikt, priestor dostávajú žabomyšie vojny. Tie slúžia ako relatívne vďačný a silný prostriedok odlákania pozornosti verejnosti od problémov, ktoré reálne hýbu svetom. V týchto sporoch neexistuje víťaz, sú len porazení. Predstavujú len ďalší pomyselný dielik do skladačky nekompetentnosti a amatérizmu tejto vlády. Napríklad také zdravotníctvo kľačí na kolenách už dlhé roky, no súčasní vládni dejatelia ho donútili plaziť sa po zemi v prachu problémov. Situácia, ktorá tam panuje, je bezprecedentná. Odliv lekárov a sestier sa ešte prehĺbil, a to sme sa nazdávali, že to už viac nejde. Dve sestry majú bežne na starosti päť oddelení, skúsená lekárka vyoperuje zdravé oko. Na Slovensku realita. Chýbajú financie, aby boli ľudia motivovaní vykonávať zdravotnícku profesiu, aby pri nej ostali, aby si vykonávali svoju prácu sústredene a kompetentne čo do najväčšej možnej miery a aby mohli fungovať v priateľnejšom prostredí.
Každá vládna garnitúra spúšťa pred voľbami už miliónkrát opakovaný refrén, že zdravotníctvo a školstvo pre ňu predstavujú prioritu. Keď však príde na lámanie chleba, priority sa radikálne preskupia a na prvé miesto sa odrazu dostáva heslo - zblbni národ, prinúť ho myslieť si, aký si k nemu štedrý, a pekne sa obohať, ako je to najviac možné. Na túto hamižnosť vlády doplácajú, okrem iného, aj samosprávy. Keď bol minule hosťom diskusnej relácie na TA3-ke šéf ZMOS, nadobudla som dojem, že ich postavenie nebolo nikdy horšie ako práve v súčasnosti. Vláda im kradne z rozpočtov, zaťažuje ich neustále pribúdajúcimi povinnosťami finančného charakteru a pletie zmätočnými nariadeniami, ktoré sa menia tak rýchlo, ako postoje tých notorických prevracačov kabátov, ktorí sú na najvyšších pozíciách vo vláde, na čele s Matovičom a jeho OĽaNO prisluhovačmi. Samosprávy sú dotlačené všade zvyšovať poplatky a nevraživosť verejnosti rastie. A vinníci? Vytešujú sa, že zase raz zmanipulovali masy, keď im zalepili ústa akousi smiešnou almužnou s pochybným finančným krytím. Veď im sa ľahko rozdáva, keď je im osud tejto republiky už dávno ukradnutý (ak im na ňom vôbec niekedy záležalo)! Prečo by sa nad ním aj mali zamýšľať, keď oni už pravdepodobne majú zabezpečené svoje teplé miestečká niekde v daňových rajoch?!
Zrejme z dôvodu, že na obyvateľov tejto krajiny v skutočnosti zvysoka se... kašľú, otáľali päť mesiacov (!!!), kým sa začali zaoberať katastrofálnou environmentálnou situáciou na rieke Slaná. Musela sa tam vybrať prezidentka, aby sa kompetentní ráčili aspoň pretvarovať, že niečo robia. Avšak pri takých problémoch, ako je napríklad dvanásťpercentná inflácia, zdražovanie a plynová kríza, zdá sa, chytajú tuleniu nemoc. Mám Slovensko rada, lebo som sa tu narodila a je to krajina bohatá na nádherné prírodné zákutia. Leží mi na srdci jeho osud, a tak sa pýtam (a dúfam v zápornú odpoveď) - rútime sa my a s nami aj celý svet do priepasti?
