Vidíme to všade. Niekomu sa začne dariť. Napreduje v materiálnej oblasti, úspech je striedaný úspechom. Sadne na neho pocit blaženosti. Veď niet div. Kto by sa z toho netešil?
Prejavuje sa to v showbiznise. Vynaložením nemalého úsilia sa dostane na výslnie spoločnosti. Konečne som si našiel svoje miesto na slnku! Koľká to úľava. Fankluby sa rozrastajú, pribúda followerov, lístky na vystúpenia vypredané. Sebahodnota vzrástla astronomickou rýchlosťou.
Politika, tá je toho plná. Kto raz prenikne do jej štruktúr a skúsi, že ako chutí moc, rýchlo sa nechá strhnúť do jej víru.
Ďalšou oblasťou je šport. Jeden osobný výkon chce byť striedaný ďalším. Telo nevládze, odmieta poslušnosť? Nastupuje tvrdý sebazápor.
Sme pripravení zložiť veľké obete, vynaložiť nemalé úsilie. Možno to aj niekde v kútiku duše tušíme, že raz to musí skončiť. Zatvárame však pred tým oči. Budeme sa biť do posledného dychu!
Umením tejto doby je vedieť si povedať dosť. Nájsť rozumnú mieru a vycítiť, kedy je môj prínos viac škodlivý ako prospešný. Áno, narážam na politiku. Narážam na showbiznis. Nezmienila som súdnictvo. To je známe neochotou mnohých mocných prenechať miesto mladším.
Ach, jedlo! Ako ťažko nájsť rozumnú mieru v jedení. Kedy je to hlad a kedy len pažravosť?
Zbieranie zážitkov, kedy jeden stiera druhý, ale pokračujeme. Honba za adrenalínom hraničiaca s koketovaním so smrťou.
Pestujeme zdravý životný štýl. Niekedy to zachádza do úplného absurdna.
Často nie je na prospech veci, keď sa niečoho urputne pridŕžame. Zvyk je železná košeľa, vraví sa.
Áno, treba si ju vedieť zobliecť a povedať si, že už bolo dosť.
