Podľa mytológie boli amazonky národom bojovných žien, ktorý žil na území nehostinného Kaukazu. Cvičili sa v boji a v jazde na koni, ba dokonca vykonávali verejnú moc. Prešiel istý dlhší časový úsek, no z ich nezdolnosti a telesnej zdatnosti neubudlo ani za mak, práve naopak. Dnešné amazonky to dotiahli ešte ďalej ako ich pôvodné súkmeňovkyne. Prešli takou emancipáciou, že sa stali nielen držiteľkami domácej kasy či iniciátorkami remeselných prác okolo domu, čo je vo väčšine prípadov záležitosť mužská, no dokonca si trúfnu vykonávať náročné výškové práce typu pílenie stromov ručnou pílkou.
Ono sa to povie - ostrihať stromy. Veď to musí byť brnkačka! Ho-hó, tak to teda pŕ! Náhodou som si to niekoľkokrát vyskúšala a poviem vám, že asi ani baník počas šichty sa toľko nenadrie. Na strom musíte v prvom rade vyliezť, čo už je samé osebe dosť namáhavé. Keď už ste zvládli vyškriabať sa tam bez toho, aby z vás záludná vetva urobila jednookého kyklopa (žartujem, no sranda to veru v danej chvíli, keď ste hore, nie je ani náhodou, a to zvlášť, keď vám hore začne byť úporne treba na vécko), musíte sa tam aj udržať. Verte, že len v tejto chvíli začnete zisťovať, čo všetko vás bolí a tlačí a o akých svalových skupinách ste ani netušili, že ich máte a že sú dokonca použiteľné! Heuréka, konečne ste sa usadili na vetve, ktorá vyzerá, že by pod vami teoreticky nemusela rupnúť hneď! Teraz ešte uchopiť pílku a vyvinúť dostatočnú silu na to, aby ste ňou vôbec zarezali do dreva. Netrénovaným jedincom už v tomto momente stekajú po tvári kropaje potu rozmerov rozvodneného Dunaja. Amazonky sa však nevzdávajú a zručne rúčkujú pomedzi špinavé a zaprášené vetvy. Potom nastáva ďalšia fáza, a to likvidácia popílených konárov, čo tiež zapáli červeňou nejedno líčko sťa jabĺčko od Snehulienky. Nie a nie sa dopíliť, až je z toho zrazu aj zo desať veľkých vriec naplnených na prasknutie. Nie, ani teraz ste ešte bojovú výpravu zvanú prerieď si prerastené stromy v záhrade nedoviedli do úspešného konca. Ešte vám ostáva zlikvidovať stopy, a teda odniesť záhradný odpad preč z domu. Pod rúškom tmy teda nakladáte na chrbát polorozderavené vrecia, z ktorých po všetkých možných aj nemožných stranách trčia konáre, čo sa odmietli umravniť do rozumnej polohy. Tak teda fučíte ako statný diviak v ruji a sústreďujete všetku kognitívnu energiu na to, aby ste prinútili nádobu na záhradný odpad k levitácii, nech sa k vám priblíži čo najviac. Že vám tiahne na siedme desaťročie existencie? Nepodstatný detail!
Život amazoniek je tvrdý chlebík, no má aj svoje neodškriepiteľné výhody. V čase určenom pre vekovú skupiny 65+ sa regulérne vypravíte uloviť nejakú poživeň (rozumej kúpiť si jedlo do najbližšej predajne potravín) a rovno vás na vaše prekvapenie otočia, že ste prišli v nevhodnú dobu. Keby však nazreli do vášho občianskeho preukazu, zistili by, že vám skutočne krivdia.
Amazonky sú odolné, majú žalúdky výkonnejšie ako pštrosy, keď sa o nich pokúša prechladnutie, pár krát urobia jemné hapčí a sú zas zdravé ako buk, sú vytrvalé a oboma nohami pevne na zemi. Niektoré z nich tiahnu na stý rok života a myseľ im funguje lepšie ako mnohým o polovicu mladším jedincom a voľný čas trávia prácou v záhradke. Ďalšie sú pre zmenu vášnivé športovkyne. Keď nepraktizujú horskú cyklistiku na vzdialenosť aspoň 30 kilometrov, určite si idú zabehnúť aspoň tú desiatku. Aspoň dvakrát denne zoceľujú svoje telo ľadovými sprchami, lebo vedia o blahodarných účinkoch otužovania sa.
Hoci život amazoniek nie je prechádzka ružovým sadom, ak by ste sa ich opýtali, či by si vedeli predstaviť iný spôsob existencie, iste by ste dostali zamietavú odpoveď. Sú síce nekompromisné, svoju prácu vždy dotiahnu až do konca a majú telá a duše menej háklivé ako mnohé mužské náprotivky, no všetko, čo robia, robia s láskou a so zápalom. Preto im život chutí rozmanitými príchuťami, ako keď ochutnávate lahodnú bomboniéru.
