"Na záchode nie si sám, je tam s tebou Harmasan!"
Spomínate si na známy reklamný slogan? Kde sa podeli staré zlaté časy, hovorím si, keď mi pri vykonávaní potreby asistoval iba WC papier a "fejsbúky" nejestvovali? Teda niežeby som sa považovala za priaznivca záchodového scrollovania noviniek na sociálnych sieťach.... Utárané vrabce však čvirikali, že iní užívatelia sa tomuto "športu" venujú pravidelne a radi. Vraj ho, okrem iného, používajú aj ako mechanizmus úniku od samoty, hromozvod na nudu či v niektorých prípadoch ako prostriedok oddychu alebo zresetovania mysle. Okej, do toho sa sčasti dokážem vžiť. Tiež som na sociálnych sieťach v minulosti mala "svoju éru", keď som na nich trávila viac času ako teraz.
Fejsbúky, instagramy, tiktoky a iné výdobytky neposkytujú svoju "asistenciu" zadarmo, ako by sa mohlo zdať. Takisto vytúžené "vypnutie hlavy" je mnohokrát len zdanlivé. Trvá tak maximálne po prečítanie prvého komentáru plného nenávisti a opovrhnutia. A že ich vo virtuálnom priestore nie je práve málo. Sociálne siete si toho v skutočnosti berú dosť veľa, a to hlavne náš čas a súkromie.
Big Brother Is Watching You (Veľký brat ťa sleduje) v súčasnosti ľahko aktualizujeme na "social media are watching you". Ešte by sa mi žiadalo dodať "all the time" (teda nonstop, stále). Uvedomelé štáty jeden po druhom, a najnovšie sa k nim pridalo aj Slovensko, zakazujú používanie Tik-toku nielen na vládnych zariadeniach. Boja sa vyzradenia a zneužitia háklivých informácií. Možno sa raz dočkáme reality, že vstúpi do platnosti zákaz využívania sociálnych sietí ako takých. "Fejsbúky" o svojich užívateľoch totiž vedia priveľa.
Túto skutočnosť som si naplno uvedomila len nedávno. Imaginárna žiarovčička mi zasvietila, keď mi na sociálnej sieti vyskočila reklama na rozkladacie sedačky. Na tom by nebolo nič strašidelné, keby sme sa o kúpe novej sedačky neboli deň predtým rozprávali s manželom, pričom telefón som v tom čase mala odložený v druhej izbe. Nebolo to však prvýkrát, čo ma pri scrollovaní zamrazilo. Podobnú skúsenosť som nadobudla už v čase, keď sme s manželom hovorili o svadbe. To mi potom "celkom náhodou" vyskakovali reklamy na rôzne svadobné salóny, ba dokonca aj na detské plienky.
Článok na webstránke hnonline.sk v sekcii Stratégie informuje o tom, že v roku 2021 používalo na dennej báze nejakú sociálnu sieť 61% obyvateľov Slovenska. Aspoň raz za mesiac tak urobilo až 86%. Najväčšej obľube sa sociálne siete tešili vo vekovej skupine 15-26 rokov, kde ich služby využívalo až 78% opýtaných (zdroj: https://strategie.hnonline.sk/news/marketing/2349341-krali-socialnych-sieti-na-slovensku-facebook-youtube-a-instagram). To sú veľké čísla, no nedávno som si povedala, že ak už nechcem opakovane zažívať šoky, ktoré som tu opísala, musím používanie "fejsbúkov" výrazne obmedziť.
Priznám sa, že urobiť rozhodnutie odstrániť svoj profil nebolo pre mňa práve jednoduché. Napriek tomu som sa k tomu odhodlala a ponechala som si iba službu určenú na posielanie textových správ. Okrem toho som sa rozhodla popátrať na internete a zistiť, ako môžem tretím stranám výrazne obmedziť prístup k mojim osobným informáciám. Vďaka tomuto kroku som zistila, že dokážem modifikovať povolenia aplikácie, zamedziť sledovaniu polohy či vymazať aktivitu mimo sociálnej siete, aby o mne iné stránky nezhromažďovali dáta.
Aj keď sociálne siete prinášajú mnohé pozitíva, myslím si, že s nimi treba narábať vedome a umiernene. Osobne mi výrazné obmedzenie ich používania prinieslo pokojnejší spánok, neporovnateľne lepšie sústredenie, ušetrený čas, väčšiu mieru slobody, oddych od neutíchajúcich upozornení a vnútorný pokoj. Je však na zvážení každého jedného, či sa ich rozhodne zo svojho života čiastočne eliminovať, alebo nie.
(Zdroj hlavného obrázka: https://www.meer.com/en/70360-the-impact-of-social-media-addiction)
