Nápor na zdravotníctvo je enormný. Pacienti pribúdajú, kvalifikovaných lekárov, ale aj iných zdravotníckych pracovníkov, však máme na Slovensku akútny nedostatok. Mnohí skúsení odborníci už dosiahli dôchodkový vek, alebo sa k nemu približujú. Vidieť to aj medzi psychiatrami, no myslím, že sa to týka všetkých špecialistov a aj všeobecných lekárov. Dopyt je obrovský, ponuka "nestíha". Webstránky s ponukami zamestnania sú priam zahltené inzerátmi, ktoré hľadajú práve lekárov či sestry, a neustále pribúdajú ďalšie.
O tom, že by sme na Slovensku súrne potrebovali ďalších medicínskych profesionálov, sa pacienti denne presviedčajú aj pri návšteve ambulancií svojich ošetrujúcich lekárov. Na svoje poradie musia častokrát čakať dlhé hodiny. Kvalifikovaných a skúsených lekárov je málo, pacientov veľmi veľa. Pri takomto silnom nápore, ktorý už trvá dlhší čas - minimálne od prvej vlny COVID-u, ak nie aj dlhšie - sú zdravotníci dlhodobo vystavení silnému tlaku. Mnohí z nich pracujú nepretržite dlhé desiatky hodín a nemajú si ani kedy plnohodnotne oddýchnuť. Niet sa preto čo čudovať, že niektorí z nich sú vyčerpaní a v dôsledku toho mnohokrát aj nevrlí, podráždení či nie úplne sústredení na konkrétneho pacienta. Únava si svoju daň vyberá aj na nich. Veď sú to tiež "len" ľudia.
Som už na tomto svete viac ako tri desaťročia a nadobudla som už skúsenosť so všeličím možným - s hospitalizáciami, viac či menej nepríjemnými vyšetreniami a procedúrami - asi ako každý priemerný človek. Natrafila som na pohodových a uvoľnených zdravotníkov, ale aj na takých, ktorí na mňa nepôsobili práve vľúdne. Myslím, že boli všetci jednoducho zavalení prácou či ponorení do svojich vlastných problémov. Niektorí sa nad to však dokázali akoby povzniesť a popri tom nápore pacienta ešte aj vnímať ako ľudskú bytosť.
Keď je človek unavený a v strese, zväčša prechádza na autopilota, a vtedy jednoducho mechanicky robí svoju prácu a nemá kapacitu vynakladať ďalšiu energiu na to, aby si druhého dokázal skutočne uvedomovať, aby s ním bol celou svojou mysľou aj dušou. Možno aj hľadí jeho smerom, no v skutočnosti akoby pozeral cez neho a nie priamo na neho. Uplatňuje sa pri tom takzvaný sklenený pohľad, ktorý smeruje skôr do prázdna. Ani lekári či iní zdravotnícki pracovníci voči tomu nie sú všetci celkom imúnni.
Schválne píšem, že nie všetci podliehajú módu autopilota, lebo moja posledná skúsenosť s návštevou jednej ambulancie mi ukázala, že existujú aj zdravotníci, ktorým nechýba úprimný záujem o človeka ako individualitu a schopnosť ho skutočne aktívne počúvať. Tieto výnimky vedia, že každý má vrodenú potrebu byť skutočne videný, vnímaný, prijatý a vypočutý, a túto vedomosť denne pretavujú do praxe v komunikácii so svojimi pacientmi. Majú tiež na pamäti to, aké dôležité je nevytvárať ľuďom traumy necitlivým zaobchádzaním pred a počas vyšetrenia. Ak by chceli, mohli by sa dať aj na dráhu psychoterapeutov, pretože im nechýba vnímavosť a empatia. Sú vyzbrojení dobrou náladou a zmyslom pre humor, ktorý v drsnom a chmúrnom prostredí zdravotníckych zariadení pôsobí priam ako elixír života.
Možno sa niekomu zdá, že tu preháňam, alebo tu robím reklamu. Myslím si však, že ak človek vykonáva svoju neľahkú prácu s láskou, profesionalitou a radosťou aj v tejto hektickej dobe, je to určite hodné povšimnutia a pochvaly. Nie je samozrejmé, ak sa lekár pri výkone zákroku opakovane uisťuje o tom, že pacient nepociťuje bolesť, a už vôbec nie je samozrejmé, ak ho sprevádza každým jedným krokom, takže presne vie, čo bude nasledovať a môže sa tak na daný krok medicínskeho úkonu vopred telesne aj duševne pripraviť. Zvlášť duševný komponent býva častokrát podceňovaný a mnohí lekári zabúdajú (alebo na to nemajú čas či kapacitu), že je potrebné snažiť sa pacientovi pomôcť čo najviac odbúrať napätie a stres.
Z medicínskeho zariadenia pacient zväčša odchádza ubolený, skleslý, dúfajúc, že sa tam bude musieť vrátiť čo najneskôr. Minimálne jedna bratislavská ambulancia však svoj výkon lekárskej profesie posunula na úroveň majster, keďže v nej pôsobí vľúdny, zručný a empatický pán doktor a láskavá sestrička, ktorá vyčarí pacientovi úsmev na tvári, len čo vstúpi do ordinácie. Atmosféra v tejto ambulancii je uvoľnená, priateľská a srdečná, takže sa tam pacient necíti ako votrelec, ale skôr podobne, ako keby prišiel medzi dobrých známych, ktorí sú mu naklonení. Presne takýchto zdravotníckych zariadení by som si želala oveľa viac a určite nielen ja, ale aj všetci tí, ktorí na toto konkrétne zariadenie napísali množstvo pozitívnych recenzií.
Zdroj hlavného obrázku: https://www.offthecusp.com/good-listener-6-ways-really-hear-patients/female-doctor-smiling-with-patient/
