Už pred deviatou večer len s námahou držím oči otvorené. Asi fakt starnem. Len si neľahnúť na kreslo, lebo to je recept na katastrofu. To by hrozilo, že zaspím skôr ako susedove 3 až 5-ročné decká, a to by moje ego asi fakt nerozchodilo. A tak sa prinútim zaujať polohu sedaciu, lebo v tej je nižšia pravdepodobnosť, že sa mi v nestráženej chvíli zavrú oči. Tým minimalizujem riziko, že ma predčasne vypne, môj muž ma pri tom prichytí a bude si ma doberať "láska, ty spíš". Nie, tú radosť nachytať ma v takejto chúlostivej situácii mu nedoprajem. A viem, že aj keby som prestala pred mužom hrať formu a poddala sa driemotám, mohla by som sa rovno nachystať na nekonečne dlhú noc plnú premýšľania o rôznych bizarnostiach.
Vždy som závidela ľuďom, ktorí večer jednoducho ľahnú do postele, zavrú oči, hneď zaspia a spia celú noc ako drevo. Alebo aj keď sa v noci na chvíľu preberú z driemot, lebo musia ísť tam, kam aj králi chodia peši, tak hneď po návrate do teplých perín upadnú do lahodného spánku spravodlivých. A úplne najlepšie to podľa mňa majú tí, pri ktorých by mohli aj traktory padať alebo najhorší chrápači chrápať či najneúnavnejšie susedove deti srdcervúco vyplakávať, a oni o ničom nevedia. Žiaľ, ja s blížiacou sa nocou pociťujem silnejúcu potrebu premýšľať nad blbosťami. Čo ako sa snažím môj mozog prinútiť, aby sa vypol, ten o to neúnavnejšie vystrája ako nejaký neposedný laktibrada. Vyplazuje mi jazyk, ukazuje dlhý nos a chechtá sa, že mi môže robiť napriek. Až ma to zaráža, že dokáže byť taký zlomyseľný a nachádzať takú záľubu v tom, ako sa mi vysmieva - mne, nositeľke pevnej vôle a nezlomného odhodlania nepoddať sa.
Musím pokorne priznať, že na tomto fronte boj s vlastnou hlavou prehrávam na celej čiare. Už-už mám pocit, že by som aj zaspala, no vzápätí sa strhnem z driemot, lebo mozog vyšle signál, že je nevyhnutné okamžite sa poškriabať. V perinách sa totiž znenazdajky objavili imaginárne mravce a tie ma kúšu a štípu. Keď náhlemu impulzu podľahnem, môžem sa nachystať, že nezaspím minimálne ďalšiu pol hodinu, a miesto lahodnej myšlienkovej prázdnoty sa budem musieť zaoberať tým, či napríklad existujú mimozemšťania, a či sú to takí tí zelení mužíčkovia s veľkými očami, čo cestujú na vesmírnej lodi. Naposledy ma šokla predstava, že sem prišli, normálne zaparkovali pred oknom na šiestom poschodí, vošli do bytu a tam potom jednotlivých členov domácnosti pekne jedného po druhom zabalili do priesvitnej fólie, premiestnili ich do vesmírnej lode, naskladali ich tam na celkom úhľadnú kopu a odviezli preč do inej galaxie. Vám sa to parkuje, pomyslela som si, vy nemusíte riešiť, či vám policajti nedajú pokutu, ako nám - bežným smrteľníkom...
Moja myseľ sa v nočnom tichu podobnými bizarnosťami zaoberá veľmi rada, prípadne mi predhodí nejaký zážitok, ktorý posunie do absurdnej roviny. Minule sa mi pripomenulo, že som v SNG videla expozíciu sakrálneho umenia. Mala som pred očami celý priestor, ako keby som bola na tom mieste, ešte mi aj pred vnútorným zrakom vyvstali niektoré exponáty. Upútalo ma hlavne stvárnenie Madony s Kristom, kde ma zarazilo, ako disproporčne na mňa ten výjav zapôsobil. Premýšľala som, či má tá Madona predsunutú hlavu preto, lebo sa priveľa pozerá do mobilu. Niekto by jej mal dať spätnú väzbu, že ak sa chce vyhnúť bolestiam krčnej chrbtice, mala by zapracovať na svojom držaní tela, a hlavne netráviť toľko času lúskaním fejsbúkov alebo iných sociálnych sietí. Na túto uletenú myšlienku pohotovo nadviazala ďalšia. Už-už som sa chystala pokračovať v premýšľaní, keď tu zrazu úplné ticho preťal ostrý zvuk - susedovi sa spustil alarm na aute, ktorý sa spontánne bezdôvodne zapína aj trikrát po sebe.
Aj to prináša život na sídlisku, že človek príde o pokojný spánok. Hlavne niekto taký ako ja, kto je extrémne citlivý na hluk. V tomto som ako pes. Podnet, ktorý niekto iný vníma nanajvýš ako niečo otravné na pozadí, ja vnímam ako maximálne nepríjemný a rušivý, ako keby mi niekto zhúkol do ucha cez amplión. Táto moja superschopnosť počuť aj to, čo nemusím ani nechcem, je pre mňa občas skutočným prekliatím. Zvlášť vtedy, keď chcem spať, a nie sa zaoberať tým, čo sa deje v predajni autodielov, keď ma zobudí, že tam uprostred noci vykladajú z auta náklad. Taká vybudená myseľ potom produkuje ďalšie a ďalšie myšlienky a spúšťa takzvaný samonasierací mechanizmus. Vtedy zas uvažujem nad nespravodlivosťou a nekalými praktikami predaja, ktorých sa podľa mňa dopúšťajú niektorí tvorcovia aplikácií. Silno mi to zaváňa manipuláciou. Veď kto to kedy videl, aby ma nejaká appka typu Duolingo či Spotify nútila platiť za neprítomnosť reklám? Akože chápem, že si potrebujú zarobiť, no v takom prípade by mali ponúknuť niečo viac, ako len to, že sa počas učenia jazyka po každej jednej časti lekcie nespustí otravné "Get more with Super Duolingo", v tesnom závese nasledované ďalšou otravnou reklamou.
Ak neriešim reklamné praktiky, pizúkajúci alarm, ani rachotenie autodielov, ani nepremýšľam nad tým, kedy už konečne zacelia rozkopanú cestu vedľa bytovky oproti, aby to pri každom aute, ktoré tadiaľ prejde, neznelo ako kanonáda, pripomenie sa mi nejaký trapas. Nedávno napríklad ten, keď som cestou na Vyšehradskú uviazla po členky v blate. To blato bolo také hutné a mazľavé, že som sa z neho skoro nemohla vyslobodiť. Uvažovala som, či tam budem musieť zanechať svoje topánky a odísť preč bosá. Keďže som mala namierené do knižnice, tak som tú možnosť musela rovno zavrhnúť. Tam by som totiž musela obšírne vysvetľovať, kde som sa vyzula, a to sa mi v ten deň práve nechcelo, keďže som zase raz mala za sebou prebdetú noc. A tak som naakumulovala všetku svoju silu a sústredila sa na vybŕdnutie z toho zákerného blata. Mala som pocit, akoby ma na nohách ťažilo stokilové závažie. Len s veľkou námahou som sa vliekla a hanbila sa, že som na topánkach odniesla toľko drahocennej rozmočenej zeminy. Čo ak ma obvinia, že vynášam materiál zo stavby petržalskej električky? A tak som si nikým nepozorovaná a zahanbená utrela to blato o trávnik, aby som mala aspoň aké-také aliby. No nič, vravela som si, aspoň budem mať v noci zase raz o čom premýšľať!
Zdroj hlavného obrázku: https://www.farmprogress.com/farm-life/sleeplessness-affects-farm-work-tips-to-improve-sleep
