Človek sa má rozhodnúť podľa toho, čo mu radí intuícia. Inak povedané, ísť tam, kam ho ťahá srdce. Ja som sa tým neriadila a po strednej škole som si zvolila "bezpečnú voľbu", miesto toho, aby som nabrala odvahu a išla za tým, čo ma skutočne lákalo. Toto rozhodnutie ma prenasledovalo aj po ukončení štúdia, keďže som si nedokázala nájsť zamestnanie, kde by som bola dlhodobo spokojná.
Zamestnaní som vystriedala niekoľko a stále mi srdce pišťalo, že nie som tam, kde mám byť. Z jedného som dostala výpoveď v deň skončenia skúšobnej doby, lebo "vedenie tak rozhodlo", aj keď z môjho pohľadu som urobila maximum, čo som mohla. Keď som sa trochu spamätala, povedala som si, že niečo musím zjavne robiť inak, že "len" snaha, vysoké nasadenie a dobrý úmysel nestačia.
Nejaký čas som si pobudla v evidencii uchádzačov o zamestnanie a popri tom dookola pátrala v pracovných ponukách. Žiadna sa však ani len vzdialene nepribližovala mojej predstave o zamestnaní, ktoré by som mohla vykonávať aspoň dočasne. Možno to bolo dôsledkom mojej náročnosti a možno ponuky skutočne stáli za ho... starú belu. Alebo nastal problém v tom, že som sa potenciálnym zamestnávateľom zdala prekvalifikovaná, a preto ma na pohovor pozvalo iba mizivé percento z tých, ktorým som zaslala životopis.
"Klin sa klinom vybíja," povedala som si a rozhodla sa, že keď už som teda prekvalifikovaná a strašidelná svojím dosiahnutým stupňom vzdelania, pustím sa do ďalšieho štúdia. Lebo však titulov nie je nikdy dosť a už aj tak som sa dosť vzdelávala vo voľnom čase, tak prečo tomu nedať oficiálny rámec. Úradníčka na ÚPSVaR-e na mňa pozrela ako na zjavenie, keď som sa jej s malou dušičkou priznala, že som sa zapísala na denné štúdium, a s úsmevom ma vyradila z evidencie.
"Dobre," vravím si, "zase som raz doplatila na to, že premýšľam ako nezávislá entita. Však prečo by úrady podporovali nezamestnaných, aby sa ďalej vzdelávali, hľadali nové kontakty a prevzali zodpovednosť za svoju spokojnosť v zamestnaní? Najlepšie je, keď človek doma lamentuje, že sa nevie zamestnať, stráca sociálne návyky v izolácii a prichádza o drahocenný čas, kedy je v produktívnom veku a má reálne chuť vykonať niečo konštruktívne a prospešné, a robí len to, čo mu úrady nalinajkujú."
Lenže ja som nikdy nebola dobrá vo vzdávaní sa, a tak ma ani dlhodobá nepriazeň osudu, čo sa týka hľadania zamestnania, neodradila od pokúšania šťasteny. "Možno ma všetky tieto skúsenosti mali prinútiť prestať dookola ruminovať a jednoducho ísť robiť, čo ma baví, nehľadiac na výsledok," hútala som, idúc na zápis. Tam na mňa čakalo ďalšie "prekvapenie."
Keď som prišla na "miesto činu", ostala som ako obarená. "To tu dávajú niečo zadarmo, keď pred dverami, kam mám ísť, stojí toľko národa? Snáď sa všetci tí ľudia vybavia rýchlo a nebude to na dlhé hodiny čakania," upokojovala som sa, lebo som v duchu začínala panikáriť, že aj zošediviem, kým prídem na rad.
Nezošedivela som, no počkala som si dobré 3 hoďky. Zápisom všetkého toho učenia chtivého študentstva totiž bola na moje veľké prekvapenie poverená jediná pani. "To odkedy je študijné oddelenie jediný človek?" zamýšľala som sa. "Hm, asi nejaké nové trendy. Alebo som ja z inej planéty, kde zápisy zakaždým vykonávajú viacerí, alebo som rozmaznaná princezná, ktorá očakávala full service. Full service v podobe toho, že počas trojhodinového čakania nebudem musieť stáť ako tvrdé y, ale sa budem môcť posadiť, ideálne nebudem čakať tri hodiny, ale nanajvýš tak tri minúty. Rozmaznané princezné majú plné právo byť náročné a pohodlné a požadovačné, takže mi na moje premŕštené požiadavky nikto nemôže povedať ani pol slova."
Počas toho, ako som sa v duchu rozčuľovala na toto predzápisové príkorie, mi zároveň prišlo ľúto študijnej referentky, ktorá bola poverená zápisom. Veď mať pred kanclom nastúpený zástup netrpezlivých študentov v počte možno aj 90 asi nie je bohvieaká výhra. Pravdepodobne je pod dosť veľkým tlakom. Nemohla sa ísť ani v pokoji najesť a ledva-ledva ju to rozohnené študentstvo pustilo na toaletu.
No ale nebola by som to ja, keby som si aj v tejto situácii nenašla nejaké východisko z nudy. Prihovorila som sa jednému budúcemu spoluštudentovi, z ktorého sa vykľul cudzinec. Aby som bola úprimná, asi som sa potrebovala vyrozprávať a rozptýliť a on bol vhodný adept, lebo toho veľa nenahovoril. Rozprával lámanou slovenčinou mixnutou s češtinou a svojím rodným jazykom, takže po väčšinu času našej komunikačnej výmeny som viedla monológ. Priznávam, mala som ťažkosti krvopotne lúštiť aj to málo, čo sa mi usiloval povedať, aj preto, lebo okolo nás bolo veľa rušivých podnetov, a tak som si radšej uzurpovala väčší komunikačný priestor.
Môj zážitok zo zápisu síce nebol najpríjemnejší, no rozhodla som sa, že nad ním mávnem rukou. Hlavne ak tie oveľa dôležitejšie "parametre štúdia", ako napríklad jeho kvalita či prístup vyučujúcich, budú na lepšej úrovni. Po 1. semestri musím povedať, že v tomto ohľade sa moje očakávania naplnili. Niekoľkokrát som dokonca bola veľmi príjemne prekvapená. Z môjho pohľadu vyučujúci na tejto univerzite dávajú do výučby oveľa viac snahy a entuziazmu, ako som očakávala, že niekto bude schopný odovzdať. Z mnohých ľudí, ktorých stretnem, cítim akúsi rezignovanosť a apatiu (čo sa im veľakrát ani nečudujem), a tak je pre mňa táto skúsenosť príjemným osviežením.
Na nejaké celkové hodnotenie je ešte skoro, no môj prvý dojem je prevažne pozitívny. Do dnešného dňa som sa zo strany väčšiny vyučujúcich stretla s veľkým nasadením a ústretovosťou. Aj celková atmosféra na mňa vplýva menej stresujúco a dokonca som sa pristihla pri tom, že si celkom začínam užívať aj prezentovanie, čo som ako typický introvert vždy nenávidela. Netvrdím, že je táto univerzita ideálna, no v porovnaní s verejnou vysokou školou, na ktorej som študovala, sa mi tu existuje ľahšie.
Či sa mi podarí urobiť všetkých šesť skúšok z predmetov, ktoré som si tento semester zapísala, ako sa mi bude pri nich dariť a aké budú moje ďalšie skúsenosti zo štúdia, to zatiaľ ani srnka netuší, no keď sa to dozviem, tak sa to možno objaví v mojom nasledujúcom príspevku.
Zdroj obrázka: https://aboutconyersga.com/fun-places-study/
