Cigájky preto, lebo ovce tohto druhu majú čierny pysk a bielu vlnu, teda sú čiernobiele, nič medzi tým. Buď si sám, alebo nie si. Buď chceš byť sám, alebo nechceš.
Stále som neprišla na to aké pomyselné stádo musí obklopovať zatúlanú ovcu tohto druhu, aby sa z toho nezbláznila.Bez mám a otcov a sestier a sesterníc a bez pastiera, exotickej dvojnohej spoločnosti.
Jednu takú som našla na hrebeni. Bola premrznutá, mokrá a okolo nej sa pásli dva barany , zjavne tiež zatúlané. Kolenačky zobkali trávu, pretože mali neošetrené boľavé kopytá a vyhladované mláďa si vôbec nevšímali. Vedela som že ak si ju nevezmem ja tak si ju zoberú iní, niečo ako stratená 5eurovka na chodníku na hlavnej. Zmizla by vo vaku miestneho ujka na starej Jawke , ktorý v najnepravdepodobnejšom čase vždy prefrčí okolo, ako dubák. Bola taká vysilená, že keď som sa k nej približovala nemala silu sa ani pohnúť. V senom vystlanej debničke som ju nadájala mliekom z rýchlo splašenej detskej fľaše môjho syna. Správala som sa ako spochabená, vyplašená prvorodička pri prvom prebaľovaní zázračne nadobudnutého potomka.
Laznícky sa buď dá žiť, alebo nedá. Prispôsobujete sa úplne. Nedá sa skĺbiť s žiadnou alternatívou. Žiadne odtiene, šeď, len mäsité , jasné farby, ťažké vedrá plné vody pri studni, ťažký opar, žiadna viditeľnosť, ťažký spútavajúci mesiac na dvore, tisícky jasných hviezd na miesto pouličných lámp, tma, alebo svetlo.
Keď som kúpila svoje prvé dve ovce nikdy v živote som sa tomuto priamočiaremu štvornohému tvorovi nepriblížila viac ako na niekoľko metrov. Jednoducho preto, lebo som ako mestské dieťa mala pramálo možností a teda aj chuti vyťahovať vedomosti z leporela.
Róberta a Berona .Moje prvé stádo.
Vygúľala som ich z kufra auta a rozviazala im nohy a prvé čo sa po chvíli neočakávane stalo bol zmetený šprint cez elektrický plot smerom do lesa.
Vtedy som bez mihnutia šmahom zotrela svoju mandalu ľahostajnosti a rozbehla som sa, reku zahnať ich do dvora.
„Ak chceš mať priateľa , skroť si ma ", povedala líška.
„ Čo mám urobiť?" spýtal sa malý princ.
„ Musíš byť veľmi trpezlivý", odpovedala líška. „ Najprv si sadneš do trávy trochu ďalej odo mňa, asi takto. Ja sa budem na teba pozerať kútikmi očí , a ty nebudeš nič vravieť. Reč je prameňom nedorozumení. Ale každý deň si budeš môcť sadnúť trochu bližšie."
A tak som utekala za nimi a vtesnala niekoľko dní do niekoľkých hodín. Vďaka mojej dovtedy nepoznanej schopnosti békať ako jedna z nich.
Tiché oči malej vystrašenej ovci , čo sa snaží tváriť nenápadne v bronze kôry ihličňanov, boli skoro nepolapiteľné, no moje békanie vlákalo do dvora najprv Beronu tú zdatnejšiu. Utiahla so do rohu chlieva a stála tam ako obarená, bez pohybu a bez duše . Začala som chápať slová baču, prečo musia byť aspoň dve. Priateľky do dažďa. Keď som vyčerpaná dotiahla za nohy ku dvoru aj Róbertu , Berona precitla a békaním ju vlákala dnu.
A tak sme sa vzájomne skrotili , a potom ešte mnoho krát, pri každej naháňačke pred strihaním. Teraz naháňajú oni mňa za každým dvihnutím vidiel plných sena a suchý chlieb šňupajú rovno nosnou dierkou aj s mojimi prstami.
Cigájka prišla dávno po nich, ani nebékla a ako prišla tak aj odišla. Zo strachu, že mi zdochne na dvore som ju zaviezla na družstvo, ktoré pasie na týchto kopcoch. Bača ju s veľkými , hrubými prstami ako hľuzy, bez väčšieho vzrušenia zchytil a hodil do hrči oviec so slovami, že hádam si matku nájde a na mňa sa ostatní dvojnohí obyvatelia družstva s úškrnom pozerali ako na planétu malého princa. Malú a plnú zvláštnych, pre nich nepochopiteľných pravidiel, z ktorých pre nich nič nekvapká. Hej, veď ktorý lazník by vracal, čo raz našiel, mohlo mu to voňať na tanieri a po pól litri si mohol medzi svojimi dobre zabékať.
„ Čas, ktorý si strácal pre svoju ružu, robí tvoju ružu takou dôležitou. Ty budeš vždy zodpovedný za všetko, čo si skrotíš."
Teta Fuľková zomrela len nedávno.
Naposledy som ju videla vysedávajúc na priedomí vo fertuške so zapálenou cigaretkou a pohárikom červeného dolu pri nohách. Kam sa podelo jej stádo a ich pastier vie len ona.
