Prvé, čo mi prišlo na jazyk bolo niečo ako..., ,,keď si nájdete správneho partnera, máte blízky vzťah k prírode a podobné bla bla bla..."
Celou cestou terénom so bzúkajúcim osadenstvom za chrbtom som premýšľala čo za dôvod viedol moje pestované nôžky práve do gumákov.
V pól kopci som stretla susedov chalupárov ako s igelitkami kráčajú k dole odstavenému autu späť do mesta, do roboty, medzi ľudí, známich, na gauč k telke, k izbovým psíkom, medzi štyri papierové steny a splachovacie záchody.
,, Moja a to čo nesieš?", opýtal sa ma sused, pretože obvykle ma nestretávajú o 6tej ráno.
,, No prevoz včiel sa robí ráno, aby mohli včielky s prvým slnkom vyletieť a začať makať.."
...začať makať, až do vyčerpania, budovať, aj keď toto nešťastné slovo maľuje ošemetné tiene nad skutočným významom, vytvárať miesto pre život matky, robotníc, trúdov, zásoby potravy, vody a to v jednotnom systéme bez výnimiek, otázok, výhovoriek do celkového vyhasnutia.
,, To máš riadne živé včely?"
,, No nie môj, mŕtve." smiala som sa
... živé, áno to je to, čo je tu podstatné, aká živá chcem vlastne byť, nie aký život by som chcela žiť, ale ako a kde sa možem cítiť, čo najviac prítomná , aktívna v akej koľvek situácií. Nakoniec existujú stovky alternatív, spôsobov ako prežiť svoj život.
Môj obľúbený Goetheho Faust po dosiahnutí spoločenských a finančných úspechov opustený a k tomu chudák nesmrteľný na konci musel skonštatovať, že zmyslom života je práca, keď môže vnímať, pozerať sa na výsledok a zmysel svojej činnosti. A aké je to reálne poznanie, keď si ten výsledok môžem aj pochytať rukami, zjesť, vypiť, ovoňať...
A ono Vám to na dvore béka, bzúka, kotkodáka, robí milú, oddanú a užitočnú spoločnosť. Po daždi s pridanou vôňou lesa, hríbov a arómou ovčích hovienok:)
Takže takúto otázku práve od dlhoročných včelárov by som nečakala. Väčšinou ju s hrôzou v tvári kladú starí mládenci, znudení, krčmoví kamaráti z mesta, alebo zrelé ženy v určitom postavení, jednoducho nechápu, čo ma pre pána jána viedlo z mesta preč, a verte, že dlho som sa tým ani nezaoberala, nepotrebovala som dôvod.
No myslím, že si pre takéto prípady sformulujem nejakú rozvitú vetu,do ktorej zhrniem pár zrozumiteľných vysvetlení a trochu sa pohrám s predsudkami.
