Samko predstavuje celý svet. Záleží mu na tom, že je to ten najdôležitejší svet -tržnica , bublina plná figúrok, ktoré zozbieral ako kartóny a odnáša ich na svojom vozíku do skladu pravdy.
Milujem stereotyp, no neznášam jednosmerky. Mám výbornú pamäť, no nemám systém v ničom. Mám vzdušné znamenie a bojím sa výšok. Žijem na samote a prvé čo som postavila bol plot.
Atypicky zbúchané dvere do prirodzeného stavu vecí.
Samko by túto moju pózu zalial kefírom, pretože je to v prvom rade zdraviu prospešné a koniec koncov zahmlieva krikľavé miesta hutnými nepriehľadnými farbami, aby človek nebol popoťahovaný a vedel čo a ako a čo aby mohol kráčať spolu s ostatnými.
Preberanie oficiálnych právd, statusov, zaužívaných vetných vzorcov, dovoľuje existovať bez povšimnutia a to je pre Samka dôležité aby uveril že toto je aj jeho svet a sebavedomo sa v ňom dokáže orientovať. Opis postavičiek je najlepší spôsob ako polapiť svoj životný priestor a vyjadriť svoj vzťah k nemu.
Môj muž nado mnou krúti hlavou ako to môžem počúvať a ešte sa na tom statočne zabávať, keď o jedného hendikepovaného člena sa už starám. Ako to, že ešte dokážem načúvať ďalšej diagnóze.
Tiež som tomu nerozumela a potom som na to prišla.
Po určitom čase prežitom s autistickým dieťaťom sa dostanete do fázy, kedy podobné, priamočiare osôbky vo vás vystavajú ako včely plásty, recept na liečbu samého seba. Sebareflexia, či sebaľútosť nie je taká bolestivá, lebo prestáva existovať a nepremýšľate o sebe, ale o ňom. O Samkovi, o jeho živom cintoríne a spôsobe akým ukazuje svoju obranu.
Do svojho sveta zahŕňa aj mňa, lebo keby ma poznal, opísal by ma jednoznačne, sýtymi farbami, bez poloprávd a existovala by som všade tam kde je on, a on by bol všade vôkol mňa a z tohto na šťastie niet úniku. Som nútená byť jeho súčasťou aby ma obránil jednoducho a pravdivo a ja by som už nevedela byť len sama pre seba a to by mohol byť cieľ, ktorý oslobodzuje.
Samko ma nafúkol do obrovských rozmerov, urehotanú vtlačil do fľaše a hodil do najbližšieho stojaceho jazera ako odkaz pre mňa samú a ja sa pohojdávam v teplom vetre na hladine vlastnej reality.
Len to jedno nechápem, že ako mohla Daniela Kapitáňová tak autenticky zachytiť takéhoto muža, pretože toto nie je 152 centimetrový chlapec, to je Komárňanský basketbalista a víťaz v skoku do výšky, lebo Samko Tále nie je žiadny debil! Samko Tále je kráľ...
