V severnej oblasti Strážovských vrchov leží najvyššie položená obec v Považskobystrickom okrese – Mojtín, v nadmorskej výške 636 m. Mojtín je malebná dedinka v horskej oblasti, s bohatou históriu, pozoruhodnou prírodou a so zaujímavou ľudovou kultúrou. Krásy prírody, môžu obdivovať návštevníci , ktorí majú radi turistiku, relax a ničím nerušené prostredie obklopené zelenými lúkami a horami.

Prvé historické zmienky o Mojtíne, môžeme nájsť v roku 1272. V Mojtínskej kronike sa môžeme dočítať o listine, kde majiteľ Košeckého hradu Smaragdus a opát kláštora na Skalke pri Trenčíne (Damián) sa dohodli o rozdelení svojich pozemkov, kde je spomínaný aj vrch Mojte (jeden z Mojtínskych názvov). V kronike sa taktiež môžeme dočítať o pôvode názvu obce. Medzi prvým patrí odvodenie názvu od mena Vojtech-Vojto: Mojtěch – Mojta – Mojto – Mojtín. Druhý pôvod mal vzniknúť zo slovenského slova „môj“ a srbochorvátskeho „tín, tinje“, čo znamená plotom ohradený pozemok. Avšak keby sa opýtame obyvateľov Mojtína, ako vlastne vznikol názov obce , začnú nám rozprávať o chlapcovi, ktorý stratil cín, a keď chodil po horách kričal: „kde je môj cín“. Z toho pravdepodobne mal vzniknúť názov Mojcín, ktorým sa kedysi, ale často aj dnes obyvatelia nazývajú. Ako prvý názov obce, môžeme registrovať rok 1364 - Moite. Názov sa veľa krát menil, až v roku 1902 vzniklo označenie Mojtín, ktorý sa avšak začal oficiálne používať až v roku 1920.
Súčasťou obce bola aj dedina Radotiná, ktorá bola najstarším majetkom hradného panstva Košeca, rodu Ledeckých. V 16. až 17. storočí, nie je uvedené žiadne osídlenie obce, až v 18. storočí je zaznamenané opätovné osídlenie.
Píše sa rok 1851 a uvádza sa meno Štefana Závodníka, ktorý dal postaviť cirkevnú školu. V tom čase, to bolo veľmi neobvyklé v takých dedinách ako bol práve Mojtín.
V 30. rokoch 20. storočia, Karol Andel, ktorý bol zberateľom pravekých artefaktov, objavil kamenný sekeromlat z mladšej doby kamennej a neskôr rímskoprovinciálnu sponu.
Asi najdôležitejšia osobnosť, ktorú som ešte nespomenula, je rodák Ladislav Gábriš Škultéty. Slúžil 80 rokov ako vojak rakúskeho cisárstva pod 4 cisármi. Odkázal finančné prostriedky na stavbu rímskokatolíckeho kostola, zasväteného Konštantínovi a Metodovi, postaveného v roku 1864. Pozostatky vojaka boli v roku 2013 prevezené s rumunského mesta Arad, do jeho rodnej dediny (Mojtín) prostredníctvom katolíckeho kňaza Petra Badžgoňa, mojtínskych farníkov a rodákov, vďaka ktorým bol postavený jeho pamätník.


V minulosti bol veľmi ťažký prístup do obce, a obyvatelia museli chodievať pešo do kostola a žiaci do školy, vo vedľajšej dedine Pružina. V dnešnej dobe je prístup oveľa jednoduchší a počas cesty je možné obdivovať krásu prírody a stromov, ktoré obopínajú okraje cesty. Kúsok pod Mojtínom, sa nachádzajú dve robustne skaly, nazývané Mojtínske vráta.
Dedina sa preslávila aj vďaka lyžiarskemu stredisku, ktoré založil František Závodský a ktoré funguje dodnes.
