Náhle sa môžu prejaviť psychické stavy narúšajúce normálne ľudské správanie sa nie len v spoločnosti.
Pocit úzkosti zrejme nie je možné definovať ako samostatný stav nášho vedomia. Väčšinou je spätý s niečím ďalším alebo človek, ktorý prežíva úzkosť ani o tom nevie. Pravdepodobne by sme to mohli nazvať strachom. Keď človek pociťuje strach má takzvanú obrannú funkciu tela, ktorá ho chráni pred určitými nebezpečnými situáciami. Ako takými, keď mu hrozí nebezpečenstvo ohrozenia života alebo náhla smrť. Strach môže v danej chvíli zachrániť život pred požiarom, prepadnutím alebo pred inými podobnými situáciami, kedy má človek strach a nie je schopný čokoľvek povedať alebo zostať stáť na mieste. Avšak úzkosť spolu so strachom môže privolať omnoho horšie duševné stavy, ako môže daná osoba trpiaca týmito problémami vedieť. Náhle sa môžu prejaviť psychické stavy narúšajúce normálne ľudské správanie sa nie len v spoločnosti, ale aj vo svojom osobnom súkromí. Človek môže náhle nadobudnúť isté vlastnosti arogancie, agresivity, paranoje, alebo iného psychického stavu.
Človek sa so strachom stretáva už v prvých dní svojho života a sprevádza ho až do toho posledného. Avšak niekoho sprevádza viac a niekoho zasa menej. V podstate záleží na tom, ako sám dokáže voči strachu odolávať. V každom veku to je popravde veľmi odlišné. Väčšiu náklonnosť k strachu bude mať malé dieťa, ako dospelý muž. Deti si zvyčajne veľa vecí namýšľajú a prekypujú nespočetne veľkou fantáziou. Na rozdiel od dospelého človeka, ktorý už viacmennej berie veci s nadhľadom.
Nemôžme teda poprieť, že občas si človek úzkosť a strach vytvára sám. Bojí sa niečoho, čo si sám namýšľa a vytvára vo svojom podvedomí. Z toho vyplýva, že ak nie je človek duševne nestabilný, nemal by strachu podliehať.
