Keďže mám rada históriu a posledná skúška v tomto semestri ma inšpirovala, rozhodla som sa písať práve o medzinárodnom obchodnom práve. Kedysi mi v spojení právo a história neprišlo nič zaujímavého. Vždy som si predstavovala len samé roky, paragrafy a uznesenia… Ale je zrejmé, že do čoho sa človek do hĺbky nepozrie, nebude ho to viac zaujímať a nebude o tom nič viac vedieť. Nikdy nebudem tvrdiť, že ma samotné právo niekedy bavilo alebo že v budúcnosti bude baviť. Ani netvrdím, že som teraz expert a špecialista na právo samotné. Avšak nehľadiac na paragrafy a šesť riadkové definície, tak v medzinárodnom obchodnom práve ako neznalý študent, ktorý hľadá stále nové informácie a inšpiráciu na vzdelanie som našla pochopenie pre veľa zaujímavých vecí a aj zákonov, ktoré by som už sama mala ovládať.
Chcem sa zamerať predovšetkým na históriu práve preto, že mi to príde ako niečo zaujímavého a náučného. Nechcem teraz len interpretovať paragrafy a články, ktoré nás upozorňujú napríklad na diskriminačné poplatky a dane udelené medzi členskými štátmi, ale aj na tie, ktoré sa týkajú tretích krajín. Uznávam, že aj to je nesmierne dôležité, avšak o tom možno nabudúce.
Vrátim sa k tej histórii kde sa medzinárodné obchodné právo formovalo už v staroveku prostredníctvom zmlúv o neporušiteľnosti hraníc, mierové zmluvy, predovšetkým aj spojenecké zmluvy, zmluvy o neútočení alebo aj zmluvy o extradícii. Vstarovekom Grécku to bol práve inštitút proxéna, kedy môžeme hovoriť aj o počiatkoch diplomacie v starovekom Grécku. Pred týmto inštitútom to fungovalo tak, že sa poslovia zdržiavali v cudzom meste dlhší čas a pozorovali aktuálny politický vývoj. Napokon zriadenie funkcie proxéna, ktorá ochraňovala cudzincov (poslov), ktorého menoval cudzí štát pozostávajúcich z domácich občanov a v domácom štáte boli priznávané určité práva. Pri spojeneckých zmluvách sa podieľali aj Rimania, ktorí poznali už právo ius gentium, ktoré používajú všetky národy ľudstva. Z ius gentium sa neskôr stalo ius inter gentes, ktoré bolo ako medzinárodné právo, ktoré súčasťou je práve aj medzinárodné obchodné právo. Taktiež ako prví uznali rovnosť suverénnych štátov (avšak z historického hľadiska uzatvárali neoprávnené zmluvy z pozície sily, ovládnutie sveta jedným národom, tzv.Pax Romana)
Medzinárodné obchodné právo sa vyvíjalo samozrejme aj v iných krajinách ako najmä vIndii, v Číne, na Strednom východe, v Egypte a už spomínanom Grécku a v Ríme. V rámci medzinárodného práva týchto krajín sa rozvíjali už spomenuté zmluvy, napríklad ako prvá o neporušiteľnosti hraníc alebo aj mierová zmluva medzi blízkovýchodnými štátmi. Ako prvá spojenecká zmluva bola medzi Babylonom a Elamom. Zmluva, ktorá nebola nikdy porušená - mierová zmluva medzi Egyptom a Chetiti (tu sa hovorí o prvom prenose obyčají do textu zmluvy). Zaujímavou zmluvou je zmluva o priateľstve medzi Rímom a Egyptom, kde sú zmluvy sprevádzané systémom božských alebo svetských záruk. V 2. Storočí p.n.l. vznikajú prvé písané zákony v Indii, ktoré určovali pravidlá o posloch alebo o vedení vojny.
Zaujímavosť, ktorú by som rada spomenula je Chammurapiho zákonník(Babylon), ktorý je možno považovať tiež ako za jeden z prvých zákonníkov. Je to vlastne zbierka ustanovení, ktoré dal vytesať Chammu-rabi na 2,25 m vysokú stélu z čierneho dioritu. Zákoník je písaný klínovým písmom. Obsahuje 282 článkov týkajúcich sa rodiny, súkromného vlastníctva a majetku, cien a miezd, pôžičiek, zločinov, rieši spoločenské vrstvy a predovšetkým aj obchod.
Vstarovekom Egypte by som nehovorila len o uzatváraní zmlúv, ale skôr o spôsobu obchodovania. Bolo dovolené obchodovať s hnuteľnými aj nehnuteľnými vecami, spočiatku platila naturálna výmena, neskôr platili železnými kotúčmi a až za vlády Ptolemaiovcov sa platilo peniazmi. Egypťania poznali už medzinárodný obchod v nerastných surovinách a ich dovozu. Taktiež sa vyvíjal obchod medzi remeselníkmi a poľnohospodármi.
Myslím, že niekedy nie je na škodu pozrieť sa viac do minulosti a prečítať si niečo z histórie. Samozrejme je to veľmi skrátené, keby sa chcem tomu venovať podrobne myslím, že by som za tým strávila viac než jeden deň.
