Sem tam si chlípla vody. Hoci tam bolilen náznaky bubliniek, pri myšlienke, že to je to, čo potrebuje ichbábo, jej to chutilo o kúsok viac.
Bola veľmi silná. Hovorila, to, o čomju presviedčali doktori – „čakáme, kým dotlčie srdiečko“. Keď tovyslovila, zazrela som v jej očiach slzy, boli dôkazom, že tomu, čo hovorí, sama nechce veriť...slzy zmizli až po niekoľkých žmurknutiach.On hovoril – „čakáme, kým dotečie nová voda“. Nebola to jehoneznalosť, bola to jeho silná viera.
Tak ako dni utekali, podstupovala vyšetrenia, boli aj nádeje, ktoré ale časom padali, ako rytieri nabojisku. Bolo to bojisko života, úsek, ktorý trebalo prejsťa nehľadieť na všetky tie škrabance.
Nohy štyroch postelí už nevŕzgali, keďsa otvorili dvere a v nemocnicnej izbe nebolo až tak teplo. Bolato iná izba. Zaujal ma jej pohľad. Taký plný lásky a radosti, žesme prišli.
Do telefónu nám nechcela prezradiť,prečo sa tak veľmi máme ponáhľať. Boli sme napätí, snáď ajvystrašení.
Hľadel jej do očí s takou láskouaku som ešte nikde nevidela. Krásne sa usmiala ako to vedela len ona,pohladila ho po líci a jemne sa pobozkali.
Ak to pôjde takto ďalej, pustia judomov. S bambínom v brušku.
Zázraky sa dejú... a ja stále žasnem...
Venované statočnej J. a jejmanželovi M.
Hudba:Joshua Radin - Everything'll Be Alright
