Slová sú občas dosť nanič. Niekedy nás nikto nepočúva a niekedysnáď aj hej ale naše slová len tak poletujú vo vetre ako ľahké pierka, čiže opäťtá prvá možnosť.
Preto o láske nikdy nehovorím nahlas. Nemalo by tozmysel. Pritakávanie u mňa neobstojí a hmmm...kanie ma veľmi nezaujíma...a aj tak. Načo sú dobré len prázdne slová??
V posledných dňoch sa čoraz viac a viac presviedčam, že láska priam slintá po skutočných činoch. Ako princezná z hradnej vežepo svojom hrdinovi, avšak nie až tak celkom doslovne :).
Láska prichádza po špičkách, veľmi potichu. Jej stopy saprejavujú časom a v rôznych podobách. O tom ale viete iste svoje:)...
Akosi cítim potrebu vám povedať, že žite s láskou :). Myslím, že táto potreba vychádza z okolia, aleo tom snáď inokedy. Len teda, že nechajme ju :), aby tie stopy zanechávalav nás veľmi často. Nehrajme sa na príliv, ktorý pohltí všetky stopy v pieskua počká si na ďalšie, ale radšej buďme ľuďmi, ktorí kráčajú po brehu...
Láska prichádza po špičkách, veľmi potichu...
:)
