Ako vznikla myšlienka výstupu na Mont Blanc?
- Vieš ako sa hovorí, nemáš hovoriť nie. Prišla otázka: nepôjdete na Blanc? A ja že dobre. A proste ideš, pretože chceš ísť stále vyššie ako si už bol.
4810 metrov si vyžaduje dobrú prípravu.
- Ja som o výstupe vedel deväť mesiacov vopred. Stále som si hovoril, že budem chodiť behať. Skončilo to pritom, že som vystupoval jednu zastávku pred tou, na ktorej som mal, a bežal som do roboty. Takže takto sa trénuje na Blanc, keď nie je čas J. Samozrejme, každý víkend som niekam aj vybehol. A týždeň pred odchodom som si potom na motorke vykĺbil rameno.
Čo organizačná stránka?
- Všetko sme robili na vlastnú päsť. Požičali sme si auto, dohodli sme sa na vybavení, jedle a zistili sme si, kde budeme kempovať. Zároveň sme sa aj poistili, aby to, ako nás náhodou budú ťahať rozbitých z Grand Couloiru neplatili ešte naše pravnúčence ...
Koľkí ste vyšli nahor?
- Deviati sme išli, deviati sme aj vyšli. Čo je vlastne zázrak, pretože v tejto výške sa prejavuje výšková nemoc a nie každý ju znesie. V skupinke boli ľudia od Trenčína až po Považskú.
Je to drahý zážitok?
- Drahé sú len veci, nie zážitky.
Určite si mal pred výstupom rešpekt.
- Bojíš sa toho ako všetkého nového. Nejaký existenčný strach som nemal. Každopádne záchodu, ktorý tam majú, sa bojím aj teraz.
Záchod? To ma zaujíma, prečo?
- Poznáš také, že na „lyžiara“? Pridaj si k tomu mínus dvadsaťstupňový, 65 kilometrov za hodinu fúkajúci vietor na zadok a pochopíš. Ani po tvrdom tréningu tam nevydržíš viac ako desať sekúnd.
Ako dlho trval výstup?
- Výstup trval štyri dni nahor a jeden dolu. Rýchlo sme ísť nemohli, bolo by nám zle. Sú však aj takí vodcovia, čo ťa vezmú do štvrtiny kopca a takto to stihnú otočiť za deň aj trikrát. Za troch berú 300 eur, takže celkom dobrý tip na brigádu. Doslova ťahajú ľudí na lane, aby ten kopec stihli otočiť tri razy. Ľudia to nevyjdú, pretože nie sú aklimatizovaní a sú na tom kondične slabšie.
Stál si hore. Ten pocit?
- Všetko je tam nádherné. Ten pocit, že ďalších pár tisíc kilometrov naokolo nie je nič vyššie ... Na Slovensku máme peknú prírodu, ale s týmto sa to nedá porovnať.
Na horách sa rodia kamarátstva. Bol to aj tvoj prípad?
- Utužuje to kamarátstva, to áno, veď tí ľudia ti vlastne môžu zachrániť život. Každú chvíľku mohol niekto spadnúť z ľadovca a tak sme boli zviazaní lanom a každý mal cep. Techniku sme museli nacvičiť vopred. Na Mont Blancu sme stretli Talianov, Rusov, Francúzov aj Poliakov. So všetkými sme hneď boli kamaráti.
A čo turistky?
- Cestou sa k nám pridala jedna dánska turistika. Mala také zvláštne meno, Meteliva. A hej, bola to sličná diva J.
Čo obnáša táto nadmorská výška?
- Keď som zišiel dolu, tri dni mi tiekol z nosa hnis z toho, ako mi hore opuchol mozog. Zaujímavé je, že v týchto výškach dokonca praskajú plomby. Trom ľuďom od nás sa to stalo. Potrebuješ mať dobré okuliare, inak by si z toho slnka oslepla. Kolegovi sa okuliare rosili po ceste nahor a tak si ich zhodil. Potom štyri dni nevidel. Ale jedna výhoda – konečne sa naješ snehu. Nemáš na výber a mama ťa nevidí.
Ako chutí alpský sneh?
- Skvelo, no má dosť kameňa, musel som ho zliať. Keď budem mať niekedy žlčníkové kamene, budem presne vedieť kde som k nim prišiel.
Takže ste mali snehové menu.
- Doslova. A potom veci ako instantné polievky, sladkosti, paštéty. Čím vyššie si, menej ješ. Napríklad ja som tých posledných tisíc metrov dal z dvoch bebe keksov. Kolega z paštéty, ktorú nabral koncom noža. Každý deň sme však pred spaním topili dve hodiny sneh, aby sme mali vodu.
Ako ste oslávili vrchol? Nejaký prípitok?
- Nepili sme, oslabilo by nás to. Na samotnom vrchu sme boli asi päť minút, bola tam naozaj zima. Zablahoželali sme si, pofotili sa a šli nadol.
Tvoj batoh na fotkách vyzeral pomerne hrozivo ...
- Veď ma prvých sto metrov aj z neho lámalo. Hovorím si fuh, no neviem ako dám tých ďalších štyritisíc. Batoh mal tak do tridsať kíl. Keď ale po týždni ideš späť, o batohu na chrbte ani nevieš.
Ako zmenil Mont Blanc tvoj život?
- Dalo mi to veľa. Zistil som, kde mám hranice. Pozerám sa na veci inak, nevidím problémy tam, kde ich vidia iní. Bol to pre mňa najväčší prínos. Najhoršie však je, že stále musíš ísť vyššie.
To mi vysvetli ...
- Vysvetlenie je takéto: Mount Ararat a Mount Elbrus. Proste musíš ísť vyššie, musíš mať plán.
- Slovensko Ti je na túry asi už malé ...
Slovensko je v pohode. Ja si už ani poriadne nepamätám, kde všade som tu bol, takže môžem ísť hocikam znova. Každopádne, ak budem mať možnosť ísť do Álp, potom sorry, Slovakia.
Tak veľa sily do kopcov!
- Ďakujem, no teraz potrebujem silu najmä na dopísanie diplomovky :).
PROFIL
Lukáš Habánek (24). Pochádza z Ladiec, momentálne končí štúdium na Fakulte elektrotechniky a informatiky v Bratislave. Má rád hudbu, motorky a hory. Predminulý rok sa mu podarilo vystúpiť na vrchol Mont Blancu (4810 m n. m).
Článok vyšiel v regionálnom inzertnom magazíne Present. Fotky mi dodal Lukáš.
