Prišiel tretiak a ja som si potrebovala zahojiť pár rán. Prišla moja prvá vlastná (a za vlastné aj kúpená) zrkadlovka. Hmotná vec, viem. Ale je mojim miláčikom. Nechcem kvôli nej spadnúť na turistike, v batohu má vždy miesto navrchu, aby sa netlačila.
Prišla decembrová námraza a tak sme sa rozhodli, že sa v nej vyhráme.
Mám rada ploty. Drevené, živé, rozpadnuté, rozpadnuté úplne. Námraza zo zelených kríkov spravila kríky rozprávkové. Celú cestu som Marekovi pišťala do uší, že už vchádzame do rozprávky. Niekedy príde taký stav. Hmla, sneh, stromy, a ja mám pocit, že som seriál. Minimálne hlavná hrdinka. Moja postava má niekoľko nedokonalostí. Hlavne sa občas nevie pozerať pod nohy.
Kŕmiť vtáčky je podľa mňa koníček. U nás po jedných Vianociach dostali aj koláče. Na chate čaká drobcov loj. Alebo mastná kožka.
Mačky mi osobne nevadia, no nemusím ich mať pri sebe. Ešte kým sú milé a pradú, všetko je oukej. Akonáhle po mne začnú skákať a zatŕhať mi nohavice, šibnú do mňa nervy. Tieto mačky na chate so mnou občas chodia na vodu. Dokonca sú celkom fotogenické. Priateľ ich zásadne odmieta kŕmiť, celkovo je proti nim. Dáme mačkám? Nie. Po chvíli sa im aj tak niečo ujde. Lebo by si ma tým otravovala, tak som im dal. Láska je láska.
Načo Názov spieva v jednej piesni postavili sme ploty. Vždy si na to pri plotoch spomeniem, a na oboch fotkách ich preto aj vidieť. Načo Názov je fajn kapela. Doma som mala dokonca aj ich nášivku.
