MARTIN KASARDA: O rozmnožovaní a iných ťažkostiach
Táto kniha je románom našej doby. Alebo aspoň tej, ktorú vnímam posledných pár rokov. Prsnaté moderátorky, prelietaví moderátori. Poslanci, ktorí poľujú na rysov, ale veria vešticiam. Matej, hlavná postava, pracuje v bulvárnom denníku. Kde sa hrabe literatúra, z ktorej sme sa učili na žurnalistické štátnice, pýtam sa a čítam rozhovory z porád. Hej, viem, fikcia. Ale keď si do rúk vezmete niečo z tej slovenskej bulvárnej tlače, chytí vás tendencia Kasardovi uveriť.
V románe sa pekne splieta príbeh redaktora a tajomstva od veštice. Dokonca má kniha chvíľkami mimozemský nádych. Ale prečo nie, koľko vecí v našich vlastných životoch riadi niečo, čo nevieme popísať. Aj my sme takí mimozemšťania. Niekedy od nešťastnej lásky až zelení.
Matej sa tiež zaľúbi, no skôr očami. Práve pri ňom som si uvedomila, že ten vysnívaný ideál, ktorý sa vám javí ako nielen vhodný genofond, ale ešte aj partner dlhých večerov, by nemal mať v našich hlavách jasné kontúry. Nesústredíme sa potom na iných, sú pre nás akoby mimo zeme. Sú pre nám mimo ... zemšťania. Za všetky časti vyberám dlhší úryvok z redakčnej porady bulvárneho periodika Hlas ulice. Knihu odporúčam. Za negatívum považujem len listy, ktoré občas auto zaraďuje medzi dej. Píše ich sám Matej, slávnym osobnostiam. Ja mám v hlave stále listy Jula Satinského, a preto som mala tiky posudzovať tie Kasardove, teda Matejove, ako menej zaujímavé. Výsledný knižný dojem však nemením. Pekné, dnešné, veselé.
„- Ešte máme tip od čitateľa, ale to je na regióny, že v Kokave nad Rimavicou umrela včera babka v čakárni na autobusovej stanici, sedela tam mŕtva aspoň hodinu, ak nie aj viac a nikto si ju nevšimol, - číta z papierika domorodec.
- Asi jej už ušiel autobus, - skonštatoval Ondruška preberúc sa zo svojej virtuálnej neprítomnosti.
- Super, to je téma, mŕtvola na stanici, nie nejaké čachre, do ktorých sa chcú montovať poslanci, - hodnotí Šéfka. – Nech ľudia vidia, ako žijeme. Berieme, keď to bude dobré a nebude Koláčik, tak máme na titulku alternatívu. Zahraničie?
- Voľby v Nemecku, OSN rozhodlo o kontrole atómového programu v Severnej Kórei, zemetrasenie v Chile a Angeline Jolie sa zlomil opätok na vychádzke s deťmi – hovorí tipy z oddelenia Ondruška.
- Výborne, tú Angelinu dajte na celú stranu, to je dôležité, dúfam že to bol aspoň nejaký Manolo Blahnik, čo si zlomila. Pri tom zemetrasení boli aj mŕtvoly? To dajte, ak sú fotky ľudí v troskách, ale stačí jedna fotka a text, koľko mŕtvych. To ostatné nikoho nezaujíma, - hodnotí svet Šéfka.
- Ale tie voľby v Nemecku sú dôležité, pretože ... – snaží sa zahraničie.
- Maximálne päť riadkov, tá Jolie je dôležitá pre čitateľa, s veľkými fotkami, dajte aj nejakú s vystrčenými kozami, je sobota.
Porada sa mení na rutinný prehliadku krásnych udalostí pestrého ľudského života. Syn nejakého futbalistu má vši. Ktorási speváčka mala v nose šušeň a podarilo sa to nafotiť fotografovi Hlasu ulice. Vlci na Muráni úradovali a zadrhli nejakú ovcu zo salaša, ktorý práve chystali na prezimovanie. Aj ministerkinho psa sa konečne podarilo odfotiť.“
(M. Kasarda: O rozmnožovaní a iných ťažkostiach. Marenčin PT, 2011, s. 76)
ko m
