Expedície vyšli v roku 2011 a zostavila ich Julova dcéra Lucia. Lucia, hovorím Ti, lepšie si to urobiť ani nemohla! Knihu som si najprv požičala z knižnice a priznám sa, že som trošku váhala, či ju vrátim, alebo nechtiac stratím. Nakoniec mi ju darovala sestra za štátnice a ja som ju automaticky zaradila medzi moje topky.
Čo je na knihe také fascinujúce? To ako vyzerá a to, že vyzerá naozaj dobre. Že presne kopíruje Julove mapy a zápisky z turistík a nevynecháva komentáre o tom, kde kto spal, kde kto nadával a kde si expedícia vypila. V knihe je niečo typicky slovenské, čo sa podľa mňa nedá zažiť nikde inde, len u nás a s nami.
„Opúšťame KREMNICKÉ HORY a po výdatnom daždi na Malom Šturci nastupujeme „do boja“ s Veľkou Fatrou. Budeme bivakovať? KDE? Je 17:15, keď na noc vyrážame do strmej hory. Julo vypil v chamtivosti všetku vodu. Od 9:00 ráno sme nenaďabili na žiadny prameň. A prameň do noci nenájdeme. Nech žijú citróny a vodka! Nohy už ledva vlečieme. Je 19:00, 19:30 a my sme hore na strmých skalách!!! Expedícia NGC napína sily vôle. JE SLÁVNA! O 20:00 prichádzame krajne vyčerpaní (okrem nezničiteľného Atamana) na cestu ku KRÁĽOVEJ STUDNI. Pri všetkej námahe sme prešli krásny kus Veľkej Fatry pri západe slnka. Opitý, drzý správca chaty nás ubytoval. Po celodennom smäde PIVO! Dnešný výkon je dôstojný NGC. Atamanovi spadla na hlavu záclona, Tiger poatramentoval hotelovú izbu. Nech žije NGC (slávna)!“
Tiger, alebo Ataman, to sú len jedny z prezývok, ktoré Julo dáva svojim spoluturistom. On sám je Tiger, alebo aj Klobása. Ani stan v tejto knihe nie je stan, ale Mr. Stanley. Kniha navyše obsahuje Julove kresby, a ak patríte k tým, ktorí majú radi jeho humor, zaujmú vás. Expedície si niekedy len listujem. Rozdelené sú na krátke etapy, čítať si ich môžete podľa nálady. Otvoríte ich v strede, alebo si ich len listujete a hľadáte heslá dňa. Ja v tejto knihe vidím Jula. Fúzkatého pána, ktorého si pamätám ako dieťa z filmu Nekonečná, nevystupovať. Ako komika po boku Lasicu, ako človeka-nadšenca pre pešie spoznávanie Slovenska.
„... V drogérií predáva šikovný drogista. Má aj náramkové hodinky, knihy a lieky. Ale hotový poprask nastal v starobylej lekárni, keď sme u magistra vyberali vhodné masti na naše ubolené nohy. Nechcel nám predať HEPAROID, že 20 korún je za to škoda. Poradil nám, aby sme zašli za dr. Korytárom a dali si HEPAROID predpísať. Keď sme mu tvrdošijne chodili dvadsaťkorunáčkou popod nos i naďalej – naveľa-naveľa nám masť ZA NAŠE VLASTNÉ PENIAZE predal. Liek v cene 20 korún ešte nikdy v živote nikomu nepredával. Bolo to na ňom vidieť.“
(J. Satinský: Expedície. Slovart, 2011, s. 88 a s. 22)
